Minúta po minúte...
O chvíľu pôjdem spať.
Ráno, krátko po piatej vstanem a navarím si kávu.
Horúcu kávu budem usrkávať pomaly, aby som si nespálil jazyk, alebo pery.
Keď dopijem, spravím deťom desiatu.
Umyjem si zuby, tvár a tak.
Pripravím raňajky svojej žene a dám jej pusu na dobré ráno.
Vyrazím do práce okolo šiestej.
V práci budem pred siedmou.
Budem sa venovať kompletizácii podkladov na plánované panelové diskusie a workshopy.
O deviatej ma čaká porada kancelárie národného projektu.
Okolo jednej do seba hodím obed a vyrazím do mesta, kde mám o druhej urobiť rozhovor s Jakubom Krakom (náš úspešný paralympionik a zároveň podporovateľ KomPraxu).
O štyroch pôjdem logopédovať. S Jožkom už to dávno nie je iba o logopédii, ale aj o kamarátstve, ale v tomto odbore (v logopédii) to nevadí (ako napríklad v psychoterapii a tak).
O šiestej mi Barunka prinesie deti na tréning a do ôsmej budeme šermovať. Cez víkend ich totiž čaká turnaj.
Večer sa vrátime tak do pol deviatej. Niečo spolu doma zjeme. Trochu pokecáme.
Pozriem telku, možno chvíľu blog. Dám pusu svojej žene na dobrú noc a pôjdem spať.
...áno, presne toto budem robiť...
...žiť svoj obyčajný život, tak ako doteraz...
