„Guľka, poď sa s nami naháňať,“ kričia na Guľku priateľky a temer sa popučia od smiechu, keď sa jedna z nich počas hry potkne a zahryzne vodnému slimákovi rovno do domčeka. „Nehnevajte sa, ale nejdem,“ odpovedala sklamaným priateľom, „teraz by to nebolo ono. Ale až sa zo mňa raz stane podenka, isto sa spolu vyšantíme. Zatiaľ sa majte.“ Zamávala prekvapeným larvám a zmizla kdesi za obrovským okruhliakom.
Tak to šlo necelé tri roky. Raz neprišla na oslavu priateľkiných narodenín, inokedy sa zas odmietla zúčastniť na spoločnom výlete. Vždy len s jedným a tým istým vysvetlením: „Nehnevajte sa, teraz by to nebolo ono. Ale až budem skutočná podenka...“
Konečne nastal deň „D“, ako si ho potajme Guľka sama pre seba pomenovala. V ten teplý letný večer sa vyrojilo neuveriteľné množstvo nových podeniek. Vzniesli sa spolu k najbližšej lampe, stojacej neďaleko rybníka, ako husté biele mračno. Šťastne lietali okolo silného neónového svetla a nanovo spolu prežívali v myšlienkach, všetky krásne chvíle, ktoré kedysi zažili ako larvy. Len Guľka akosi nechápala, prečo sú také šťastné a čo vlastne vidia v tom nezmyselnom svetle. Bezducho poletovala hore dolu, kde tu sa snažila pridať k niekdajším priateľom, no nedokázala vidieť to, čo videli oni.
...vývoj larvy podenky trvá 1 až 3 roky. Potom sa vyliahne subimago, z ktorého sa onedlho vyliahne imago - dospelá podenka. Posledné štádium života podeniek (dospelosť), je krátke. Príroda im darovala len niekoľko hodín. Tých pár hodín lietajú okolo najbližšej lampy. Ráno je dlažba pod lampou posiata vrstvami tisícov drobunkých tiel...(Veľký obrazový atlas zvierat).
Nie je pravda, že máme málo času, len ho veľa strácame. Bol nám daný dosť dlhý život, ktorý by bohato stačil aj na vykonanie tých najväčších činov, keby bol dobre využitý...Nedostávame krátky život, ale sami si ho skracujeme, nie sme teda chudobní, ale márnotratní...(Lucius Annaeus Seneca)
