Tento skype rozhovor bol dôsledkom rande, ktoré som nedávno absolvoval s piatou B. Veď viete, to bolo to rande, ktoré bolo aj s účasťou našej Veve. (Alebo teda besedy k mojej knižke, ak to tak chcete volať :)
Ono, moja knižka totiž končí práve takto...
...
A tutohľa prvé dokončenie, ktoré mi prišlo na svrcidom.gmail.com od Paťa ;)
Borka s Robom sa vybrali domov. Rob bol stále prekvapený, čo urobil David, ale pred Borkou nepovedal radšej ani slovo. Borka držala Roba silno za ruku a v očiach jej bolo vidieť slzy. Keď boli v polovici cesty, odrazu si všimli mravcov, ktorí ich už čakali. Rob s Borkou sa schovali za strom a nevedeli, čo robiť. Borka potichu povedala „Čo je so starkým L". Rob sa čohosi zľakol a nechtiac silno vykríkol. To spozornelo mravcov. „Rob," povedala Borka, „ja sa bojím!". Odrazu sa začala triasť zem. Borka sa zľakla a padla na zem. V tom si ju všimol jeden mravec a chytil ju . Rob jej chcel pomôcť, ale uvedomil si, že to by chytili aj jeho. Odrazu ďalšie Buuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuum a potom zasa buuuuuuuuuuuuuuuuuuum a Borka povedala „To je Frida !!!!!!". Mravci sa rozbehli kade - tade .... K Borke a Robovi došla Frida a vyzeralo to tak, že im hovorila, že majú nasadnúť ... Borka potichu zašepkala Robovi: „Skúsme to." Rob skočil na Fridu. Mierne sa zatriasla, ale nezhodila ho :). Potom sa Rob trošku zasmial a nasadla za ním aj Borka. Nakoniec došli domov unavení ale zdraví. Doma už čakal vystrašený starký, Vivi a Veve ktorí sa snažili vymyslieť, čo ďalej . Odrazu sa vo dverách zjavila Borka s Robom a začala radosť . Vonku ešte stále čakala Frida. Keď si ju starký všimol, zľakol sa. „Starký, Fridy sa už nemusíme báť, ona nám pomohla :D" upokojila Borka starkého. Starký bol chvíľu ticho. Potom vyšiel von za Fridou a povedal: „Ďakujem ti za pomoc Frida, strašne si to cením :)" Frida tam chvíľu pozerala na starkého a potom odišla.
Borka s Robom vypovedali starkému celú cestu a zdá sa mi, že hovorili celú noc.
A POTOM V ŠKOLE ZAZVONIL ZVONEC NA PRESTÁVKU A ROZPRÁVKY BOL KONIEC
THE END
S pozdravom Paťo Šimko, dúfam, že nevadia chyby .... JABADABADUUUUUU :D
- - -
Veľká vďaka Paťo! Tvoj záver k mojej knižke ma naučil, že na dobré skutky sa nezabúda, aj keď je príbeh dočítaný a tiež, že my dospeláci, sme blázni... tak často hľadáme chyby, namiesto krásy príbehov, ktoré žijeme...a pri tom všetkom zabúdame na to najdôležitejšie...byť šťastní...
