Rozdávanie vysvedčení prebehlo normálne, ako už po mnohokrát pred tým. Keď sme sa lúčili a želali si pekné, i keď pre nás príliš krátke polročné prázdniny, prišiel za mnou Kristián. „Pán učiteľ, čo to znamená – absolvoval?“ „To znamená, že si splnil podmienky na postup z daného predmetu, ktorý sa neklasifikuje známkou. Skrátka si prešiel,“ zakončil som a už som sa aj otáčal, lebo tu bolo hneď niekoľko ďalších potenciálne „serióznych komunikačných“ partnerov. Nechápavo krútil hlavou a mávajúc mi pred nosom svojim vysvedčením niekoľkokrát po sebe zopakoval, že to nie je nijakovsky možné. Tak sa k nemu teda otočím a spytujem sa, čo je na tom také nemožné. „Noooooooooo,“ zatiahol, „písali sme z nábožka písomku a ja som dostal päťku, tak ako to, že som absolvoval?“ Slovo absolvoval sotva vyslabikoval, no jeho otázka dávala zmysel. Bol som z toho mierne zaskočený, a pravdupovediac, nejako som nemohol prísť na akúkoľvek rozumnú odpoveď, tak som len bezmocne mykol plecami a ukázal obidvomi rukami veľavýznamne smerom hore, s povzdychom dodávam: „Zázrak...“
