...ďalšou aktivitou projektu je kampaň Uznanie a tú vám predstaví Dávid" Deväť párov unavených očí sa obrátilo smerom ku mne. Naši noví spolupracovníci, ktorí budú zastrešovať koordináciu projektu v jednotlivých regiónoch mali už zjavne inštrukcií ohľadne papierovania až - až...
"Ahojte, som Dávid a toto je môj mamut," oznámil som a ukázal prstom na môjho spolubojovníka z kancelárie - Hogna (Hogno čítaj Hoňo a nepýtaj sa ma prečo :). Chvíľu sme sa len rehnili, ako blázni. Keď sme to ako tak prekonali, pokúsil som sa Hogna zodvihnúť. Nešlo to. Mykol som plecami, začal ho vyzúvať a súčasne komentoval: "Ak by som mal môjho mamuta preniesť tamto na stôl, nedokázal by som to. Je príliš veľký. Ak ho ale budem prenášať po častiach, je tu šanca, že to dokážem," dokončil som a pričuchol si k práve vyzutej Hognovej teniske. Hneď nato som ju s nechuťou odniesol na spomínaný stôl a pokračoval odňatím okuliarov. Jasné, že striptíz sa nekonal. Nebolo treba. Pochopili, čo som im chcel ukázať. Celá hora byrokratickej papierovej roboty pôsobila nezdolateľne, no jednotlivé úkony, pri dobrom rozkrokovaní, až tak hrozivými byť nemusia.
Pôvodný príklad, z ktorého som vychádzal, hovorí o jedení mamuta, nie o jeho prenášaní. Teda, že predstava zjedenia celého mamuta je desivá, ale ak si z neho každý deň odrežeš jeden riadny steak, možno ho časom zješ, ani nebudeš vedieť ako.
No na túto ukážku by som musel vyplniť formulár E 1 000 000, pojednávajúci o jedení mamutov a ten 100 krát okopírovať a priložiť k žiadosti, ktorú naše PR oddelenie postúpi na kontrolu vyššie a tam ho následne spripomienkujú a vrátia na úpravu a my ho upravíme, originál pôvodnej žiadosti i kópie zlikvidujeme, vystavíme nový formulár... ktorý...
...uf, ale že je riadny :)
...držte nám palce...
