
Už dlhšie to vedel, ale presviedčal sám seba, že to nie je pravda. Dokonca sa istý čas snažil hľadieť na ženy vo svojom okolí s obdivom muža, ale videl v nich len dobré priateľky. Nič viac. Vedel, že vďaka celibátu sa nikdy nedostane ďalej, než iba k obdivnému pohľadu, k tomu, či onomu, ale... Príliš miloval Boha, než aby mohol takto pokračovať ďalej. Všetci nadriadení považujú homosexualitu za zvrhlú a zvrátenú. Tvrdia, že Boh nechce zvrátených ľudí. „Buď sa zmeň, alebo tu nemáš čo hľadať!“ A on? Nedokáže sa jej zbaviť. Koľkokrát sa už kvôli tomu modlil a stále nič. Vyčerpaný a pevne rozhodnutý vzdať sa svojho kňažstva kvôli vlastnému svedomiu, kľačiac pred oltárom, zaspal. Rehoľná sestra, ktorá náhodou vošla, myslela, že sa tak hlboko modlí a tak radšej odišla. O malú chvíľu prišiel. Sadol si vedľa neho a pohladil ho po vlasoch.
Mladý kňaz sa okamžite prebral a v nemom úžase Ho pozoroval. Potom sa spamätal a vediac, že Boh vie všetko, zahanbene sklopil zrak. Boh na to nič nepovedal, len ukázal na uličku medzi lavicami, kde stál pštros. Kňaz nechápavo vyvalil oči. „Vzlietni!“ rozkázal Boh prísne pštrosovi. Ten sa rozbehol, ako keď sa lietadlo pripravuje opustiť letisko, no vzlietnuť sa mu nepodarilo. Mladý kňaz ešte stále nechápal. „Len hlupák by žiadal nemožné. A to ja nie som,“ dokončil s úsmevom Boh. „Sú veci, ktoré sa zmeniť nedajú. Nech sa snažíš sebeviac. Spomeň si na Malého princa a kráľa. Viem že si ho čítal, lebo som ho čítal s tebou.“
-Keby som prikázal niektorému generálovi, aby lietal z kvetiny na kvetinu ako motýľ, alebo aby napísal tragédiu, či aby sa premenil na morského vtáka a ten generál by rozkaz nevykonal, kto by to zavinil, on alebo ja?
-Boli by ste to vy,- pevne odpovedal Malý princ.
-Správne. Od každého treba žiadať len to, čo môže dať, pokračoval kráľ.
„Si mojím milovaným dieťaťom, aj keď si iný,“ prerušil Boh tok jeho myšlienok. „A ešte niečo. Ak sa rozhodneš ukončiť svoje kňazské poslanie, budem to chápať. No dúfam, že zostaneš, lebo nemám mnoho takých verných a oddaných služobníkov.“ Pohľadom zablúdil na pštrosa, ktorý sa ešte stále pokúšal vzlietnuť, pobavene sa usmial a odišiel.
Ps: Venované všetkým, ktorých trápi lietanie : )