V merítku dnešných čias je diagnóza: učiteľ, tak trochu synonymom slova „outsider“. Možno je to nedostatočným finančným ohodnotením tejto zodpovednej práce, možno jej degradovaním zo strany nás, učiteľov, keď sa miesto poriadneho (m)učenia uspokojíme s bezduchým nalievaním informácii do hlavičiek, tak veľmi dychtiacich po skutočnom poznaní.
Musím sa priznať, že som, ako nedeľné dieťa(podľa neoficiálnych informácií narodené s riadnym hovienkom na hlave) s menom Dávid(miláčik Boha znie, myslím, preklad tohto mena : ), až doteraz celkom zručne odolával zeleným nenažraným kravám (čítaj šeky : ) a užíval si svojho koníčka plnými dúškami. Všetky „bokovky“ sú však len dočasným riešením a mňa čas od času(tak napríklad teraz : ) prepadne pocit úzkosti, čo bude potom, keď po skončení zábavy nebudem mať možnosť frčať niekde privyrobiť dosť na prežitie. To bude myslím deň, keď vo mne nadobro zomrie malý chlapec, nájdem si "normálnu" prácu a definitívne sa stanem skutočným dospelým...
Mám z toho trošku strach, ale koniec koncov, nebudem prvý, ani posledný. Myslím, že na Slovensku je mnoho skvelých (m)učiteľov, ktorí prestali (m)učiť cudzie deti len preto, aby uživili tie vlastné...
...venované s úctou všetkým, ktorí ešte odolávajú a ďalej (m)učia, ale aj tým ,ktorí už dospeli...
