...ubehlo približne 30 minút z hodiny, nové učivo máme za sebou a tak rozbieham svoj diabolský plán. Znenazdajky položím do pléna otázku, čo znamená, keď niekto hovorí: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Už sa aj dvíha niekoľko rúk a čoskoro sa dopracujeme k správnemu vysvetleniu tohto príslovia (tento krok by mohol byť z odborného hľadiska vnímaný ako uplatňovanie zásady medzipredmetových vzťahov :o) V nasledujúcom okamihu som deťom vysvetlil, že si v zmysle spomínaného príslovia (tentokrát však doslovne :o) ideme precvičiť násobilku. „7 . 8“, zadal som pošepky príklad a deti na povel (ktorým bolo mávnutie ruky) zborovo zašepkali výsledok. „36 : 9“ revem ako zmyslov zbavený a deti vzápätí po mne. Stačili tri – štyri podobné zadania, aby sa deti dostali do varu. To však ešte nebolo všetko. Trieda bola pod kontrolou, mohol som si teda dovoliť aj malý „upgrade“, ktorý je určený pre silnejšie povahy (myslím tým učiteľov :o). Namiesto kriku, či šepkania, som počas zadania ďalšieho príkladu vystrúhal pomerne kyslú grimasu a deti odpovedajúc opakujú grimasu po mne. Pri ďalšom príklade vyplazím jazyk a pridávam aj naznačenie somárskych uší, nech to má grády. Behom piatich minút sme prepočítali snáď 50 príkladov, pričom sme sa všetci skvele bavili. (Otázkou ostáva, kto sabavil lepšie :o))).
Voľakedy, som dosť pil. Je to už síce dávno, no isté veci človek nikdy nezabudne. Tak napríklad, že keď máte po dlhej noci náročné ráno, najlepšie zaberá heslo: „klin – klinom“... Takže, vážení kolegovia, sú deti vo vašej triede pojašené a rady vykrikujú? Odporúčam klin klinom vyraziť, alebo ak chcete, pojašenosť pojašenosťou a krik krikom :o))) Želám veľa netradičných grimás pohybov, či tančekov, lebo fantázii sa medze nekladú...
