Mohutné postavy sa nado mnou skláňajú a udierajú hlava - nehlava. Prestávam cítiť bolesť. Odrazu sa vynára množstvo spomienok a ja cítim blízkosť smrti. S úžasom pozorujem mozaiku najrozličnejších zážitkov zo svojho života, no akosi mi nesedí uhol pohľadu. Mnohé zo situácií som predtým videl úplne inak. Tam, kde som sa vtedy cítil, ako víťaz, teraz vyzerám ako smiešna atrapa – Šašo. Čím ďalej, tým viac som zarazený. Cítim obrovské sklamanie zo seba a zo svojho života. Takže som ten život pekne pos...hovorím si, no vo chvíli, keď som pochopil, ako veľmi som sa mýlil, objavila sa dúha a ja som pocítil obrovskú vďačnosť za odpustenie. ...ďalší kopanec... Tá vďačnosť ma naplnila neuveriteľnou láskou ku všetkým ľuďom. Otočím hlavu a cez rinúcu sa krv, počujem chrčať vlastné slová: „Nenávidím vaše konanie, no mám vás rád.“ Všetci štyria zostali stáť. Opäť zatváram ubolené oči, no žiaden ďalší úder už neprichádza. Chvíľu sa nič nedeje. Otvorím teda oči znova a vidím... Sotva niekoľko metrov odo mňa stojí skupinka „skínov“, pohoršených mojimi dlhými vlasmi, roztrhanými „džínami“ a menčestrovým sakom. Mlčky sa na nich usmejem. A ten pohľad hovorí: „Nenávidím vaše konanie, no mám vás rád.“ A oni, akoby to cítili, začali sa ošívať a o pár minút odišli.
Tento článok mi pripomenul, že som len jedným zrnkom na pieskovisku a bez ostatných zrniek, nemá moja existencia žiaden význam. Veď čo by si počalo dieťa s jedným zrnkom : ). Ak teda nenávidím, nenávidím zlé činy, nikdy nie človeka, ktorý ich vykoná, lebo jeho odsúdením, odsudzujem vlastne seba.
A ešte jednu vec: Nie som Slnkom, len som dostal možnosť odrážať Jeho lúče. Vždy keď na to pozabudnem, pripomeňte mi to, prosím. (Vďaka vzduch : )
Ps: Jedinou istotou v mojom konaní, je neistota, že konám správne.
