„Kamene vo vode vyzerajú klzko, voda je studená a náš tábor je dobré dve hodiny odtiaľto. Nemyslím, že je to dobrý nápad,“ vravím a neisto sledujem chlapca. „To je v pohode. Pozri, veď tie kamene sú blízko seba.“ „Lukáš neskáč, lebo sa tam zrýpeš!“ skúšam naposledy. „Nezrýpem! ...tak môžem?“ Je milý, že si pýta dovolenie, no i tak mám toho práve dosť... „Vieš čo? Nechoď teda po lávke, ako my ostatní, choď pekne po kameňoch. Poznáš riziko, urob, ako myslíš!“ „Chalani,“ obrátim sa k ostatným členom môjho oddielu, „kto tu má náhradnú mikinu, prípadne tepláky?“ Lukáš sa zasmial a skočil. Hneď na prvom kameni sa mu pošmykla noha a on sa ocitol v ľadovom kúpeli. Keď sa po hodnej chvíli vyteperil na druhej strane von z vody, triasol sa ako osika. Bez slova som mu podal veci, ktoré medzi sebou vyzbierali jeho spolubojovníci.
...
(I.kniha Mojžišova 2:16-17, Boží príkaz) ...Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš...
...
...ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš...do čerta, prečo vždy musí byť nejaké „ale“, keby tam nebol býval ten nešťastný „strom poznania“, nestal by sa ani prvý hriech a my by sme žili ešte stále v raji...lenže bol by to potom ešte raj?
Pri tomto odseku z Biblie mi napadá termín: Sloboda v zodpovednosti. Bez možnosti slobodného rozhodnutia (niekedy aj zlyhania) by naša existencia, podľa mňa, stratila význam.
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý rozmýšľa, prečo tu vlastne je : )))
