Na prvom rodičku sme sa s rodičmi zhodli, že to tento rok skúsime bez známok (popravde som mal aj minulý rok týždne, keď som "zabúdal" známkovať, takže to pre mojich (m)učencov vlastne nie je žiadna novinka :o). Už pár dní v škole fungujeme len so slovným hodnotením a je to fajn .
Čo na to moji (m)učenci? Keď píšeme päťminútovky, alebo cvičné diktáty, iba ich opravím (napíšem počet chýb, respektíve počet bodov) a decká samé si zhodnotia, či sú spokojné, alebo nie. V ich snahe a motivácii k učeniu som nezaznamenal žiadnu negatívnu zmenu, skôr by som povedal, že pracujú pokojnejšie a spoľahlivejšie, a tak myslím, že im známky nejako extra nechýbajú.
Rodičia vidia počet chýb, poprípade bodov (na veľkých písomkách dostanú percentuálne vyjadrené výsledky), čiže vedia, ako si ich deti v škole "stoja". Usudzujem teda, že ani im známky v podstate nechýbajú.
A čo ja? Každý učiteľ vie, že v čase uzatvárania známok nám pribúda nejedna vráska. Ani samo známkovanie ústnych odpovedí nie je prechádzkou ružovým sadom. Takže, ja tiež známky príliš nemusím.
Žiakom známky nechýbajú, rodičom tiež nie, nuž a učiteľom...
Asi som divný, ale nechcem podporovať systém, v ktorom je hlavnou motiváciou dieťaťa k (m)učeniu známka... a preto sa pýtam: "Komu vlastne chýbajú známky na prvom stupni ZŠ?"
