Navštívil mnohé srdcia v oboch znepriatelených táboroch a všetkých sa pýtal jedinú otázku: „Prečo?“ Odpoveď bola stroho jednoduchá. „Náš Boh...a...Pomsta, za tých, čo padli! Chceme oko za oko a zub za zub!“ kričali.
„Ale veď ja som váš Boh a som aj ich Bohom. A milujem vás, všetkých,“ zúfalo zvolal a zbrane, akoby zázrakom, utíchli.
... v tom tichu Boh nachvíľu uveril v človeka...
Odrazu sa kdesi vzala zblúdená strela. Vlastne ju ten vojak už ani nechcel vystreliť, no na okamih ešte raz v srdci začul: „Pomsta“ a tak stlačil kohútik. Guľka zasiahla Boha priamo do srdca a obe znepriatelené strany spustili opäť paľbu. Oveľa silnejšie a krvilačnejšie než kedykoľvek pred tým. "Pomsta! Pomsta! Pomsta!" znelo zo všetkých strán.
...a Boh krvácal...
...keď zaznel posledný výstrel, pretože tu už nebolo toho, kto by strieľal, Boh zomrel...
