Poznáte ten pocit, keď sa vám niekoľko vecí po sebe nevydarí? Človeku odrazu pripadá, že je celkom o ničom a že vlastne nič poriadne nevie. A presne toto sa mi stalo. Nebolo to nič dramatické, ale pár vecí skrátka nevyšlo podľa mojich predstáv a bolo to...odrazu ma premkol taký zvláštny pocit ničoty a bezcennosti...zvláštne, nie je to nový pocit. Zažíval som ho často v čase, keď som chodil do školy...Viem, ako sa asi cítia decká v škole, keď sa im permanentne nedarí v klasických predmetoch a činnostiach s nimi spojených. My dospelí, môžeme zmeniť prácu a hľadať čosi iné, ale deti?
Je to jasné...Budem hľadačom pokladov! Každé dieťa je unikátnou ľudskou bytosťou, každé v sebe ukrýva poklad, každé si zaslúži, aby bol ten poklad nájdený a ono, aby naň bolo hrdé a zažívalo vďaka nemu pocit úspechu a sebaúcty...
Bude to krásna funkcia - hľadač pokladov...budeme nahrávať vlastné CD, budeme sa učiť zakladať oheň, budeme robiť animované filmy, maľovať repliku Picassovho obrazu Dievča pred zrkadlom, budeme stavať ľudské telo, prechádzať ním a natáčať v ňom filmy, ktoré potom zostriháme a okomentujeme v angličtine a budeme hrať Karkulku (tiež v angličtine ;), občas si zahráme futbal a ušpiníme nohavice trávou, no a pri tom všetkom, budem tajne, tak aby to deti nevedeli, hľadať ich poklady a ukazovať im ich. A len tak mimochodom, akoby sa nechumelilo, im dávať pocit jedinečnosti, aby si deti mohli znovu a znovu uvedomiť, aké sú úžasné a dôležité...
...lebo oni skutočne sú!
Jupí, tak veľmi sa teším ;)
Ps: A v emailoch rodičom sa budem podpisovať:
s úctou
Dávid Králik - Hľadač pokladov
Pps: Hľadač pokladov, to znie ako lovec medúz ;)
Ppps: Nemo je super rozprávka ;)
