Začnem trochu o sebe. Ako žiak a následne študent som sa v škole nenaučil celkom nič. Vyšiel som z nej po sedemnástich rokoch štúdií a cítil som sa ako úplný debil. Poznal som pár pedagogických zásad a pravidiel, nejaké poučky a pár zvučných mien. Chýbali mi súvislosti, ale aj konkrétna predstava, kde a ako použiť osvojené fakty...o bežných zručnostiach (niečo zariadiť, vybaviť, odkomunikovať), ktoré človek potrebuje prakticky v každom zamestnaní, som ani nechyroval :(
Takto nepripravený som začal (m)učiť. Netuším presne, ako k tomu došlo, ale ako som tak (m)učil tie nešťastné deti, naučil som sa komunikovať, manažovať ľudí, vymýšľať a tvoriť, používať pri riešení banálnych zadaní fantáziu, vidieť riziká, ktoré hrozia, prezentovať sa...
Dnes som v zodpovedný za kampaň "Uznanie" v rámci národného projektu. Aktuálne sa naplno venujem organizovaniu jednodňových akcií na stredných a vysokých školách. Občas komunikujem s médiami, občas s hotelmi, so školami, veľa píšem a tiež rozprávam na rôznych konferenciách a besedách. Od jesene sa chcem skúsiť postaviť aspoň sčasti na vlastné nohy. Mám veľa nápadov a plánov, za ktoré som vďačný práve rokom stráveným v škole...
V čase, keď sa školy dočkali absolútneho úpadku a učiteľ je tým posledným hov***, so smiešnym platom, nulovým spoločenským uznaním a bonusom v podobe všetkých tých čoraz drzejších a nezvládnutejších spratkov... Tak v tejto situácii by sa skutočne len blázon rozhodol pre "kariéru" učiteľa.
Ak je to tak, potom som iste blázon, lebo keby som stál znovu na prahu dospelosti a mal si vybrať, čo budem robiť, nemenil by som a stal by som sa zase učiteľom. Boli to pekné roky a veľa mi dali, lebo za tých pár rokov učiteľovania, som sa naučil omnoho viac, než za sedemnásť rokov štúdií...
Ešte jednu vec som sa v škole naučil. Nech podáte učivo akokoľvek polopatisticky, nikdy nemáte istotu, že ho pochopia všetci žiaci tak, ako ho myslíte vy :). Preto by som na záver rád povedal, že tento blog nie je o úžasnom slovenskom školstve! Slovenské školstvo je v riadnom srabe a každý, kto tvrdí niečo iné, je obyčajný klamár...áno, pár statočných a múdrych ľudí sa v ňom ešte nachádza, ale ja som na takých nemal šťastie...všetko, čo dnes viem a vďaka čomu som tým, kým som, naučil som sa, keď som bol (m)učiteľom...nuž len toľko som chcel týmto blogom povedať...
...venované s úctou a vďakou všetkým mojim bývalým...
