"Jéééééé, dobryýýýýý, pán učiteľ," zahlásil Filip (zvláštne, že si človek aj po toľkých rokoch pamätá mená :). A nie len mená...
Filip, to je ten, čo vtedy dávno dávno kričal: "Pán učiteľ! Pán učiteľ! Pri chatke je takýto obrovský had!". Spoznávam aj Ondra a Barborku...
S tou triedou sme natočili Príbeh starej plechovky a tiež sme jedli hmyz, brrrrr :) a bavili sme sa o podvádzaní pri monitore a tiež o holokauste... a pamätám si aj to, ako sme nahrávali vlastné CD a potom ho predávali vlastnej rodine a...
Chvíľu sa zhovárame, ukazujem položartom, že keď sme sa videli naposledy, boli mi sotva po pás, rehnia sa a ja tiež. A potom odchádzam a oni ma seriózne zdravia. Tak ich odzdravím, ako za starých časov.."Chovajte sa slušne a nejedzte si šušne!"a kdesi vo vnútri si uvedomujem, že toto sú príbehy, pre ktoré sa oplatí žiť..
Ps:Bolo to zvláštne stretnutie, tuším ich budem musieť po rokoch zase raz nechať po škole!
