Ešte chvíľu mi trvalo než som pochopil. Pointou je dostať sa čo najďalej a nie prekonať nejakých spolužiakov, alebo umelé méty...okamžite sa mi vybavila situácia z čias, kým som ešte (m)učil: „Spravte si toto a toto," a decká? „Bude to na známky?"
...
Študenti robili na chémii pokusy a dve dievčence si nedostatočne naštudovali postup. Čo sa stalo? Čo by, poplietli to a pridali potrebné ingrediencie v zlom poradí. Nuž a to sa samozrejme prejavilo iným typom reakcie. Učiteľ im s úsmevom oznámil, že "ach jo, tá príprava" a tiež, že "keby to bolo to a to, mohlo by to by celkom nebezpečné", no okamžite využil situáciu, zavolal všetkých ostatných a popísal im, čo presne sa stalo (a prečo), ak dievčatá zmenili poradie pridávania ingrediencií... okamžite mi napadlo, že pri učení neexistujú správne a nesprávne kroky, len premrhané príležitosti, pri ktorých sa toho nenaučíme dosť...
...
Bavili sme sa so študentmi, čo robím ja a čo oni a potom som navrhol, či by nechceli skúsiť pár "našich" aktivít a oni chceli, a tak sme sedeli v kruhu bez stoličiek a tlieskali na tri a... a mne okamžite napadlo, že nezáleží na tom, či ste na Slovensku, alebo v Južnej Afrike... (m)učenie je všade rovnaké...
...rovnako krásne ;)
ADIOS JOHANNESBURG!
Ps: Život je s pribúdajúcimi priateľmi krajší a krajší, nemyslíte?
