Sedím s Vivi a Veve v preplnenej chodbe polície, čakajúc, kým na nás príde rad, aby sme vybavili nový techničák pre nášho modrého tátoša. Mastíme faraóna. "Ocko, budeme tu ešte dlho?" pýtajú sa každú chvíľu baby. Nakoľko som tu bol v už piatok a techničák pripravil vtedy službukonajúci príslušník (chýbal mi ale doklad o zaplatení zákonnej poistky, tak sme sa dohodli, že ho prinesiem v pondelok a už to bude komplet), suverénne odpovedám, že hneď, ako sa dostaneme na rad, dám len fotokópiu zákonnej poistky, vezmeme techničák a frčíme.
Gong oznámil poradové číslo šesťdesiatšesť (Pôvodne sme mali až deväťdesiatjednotku, no nejaký dobrák nám z ušlachtilých motívov prepustil svoje miesto. Vďaka mu za to :o). Ale vráťme sa späť k okienku. Vysvetlil som službukonajúcemu príslušníkovi (bol to ktosi iný, teda nie ten, ktorý tam bol v piatok), že som tu bol už v piatok, podal som žiadosť, zaplatil požadovanú sumu, doložil som všetky potrebné dokumenty, ale chýbala mi fotokópia dokladu o zaplatení zákonnej poistky a teda už stačí priložiť len túto fotokópiu k materiálom a sme za vodou. Príslušník, ktorý tam bol, si ma neochotne vypočul, pričom mi dal jasne najavo, že ho otravujem, lebo moja požiadavka vybáča z radu obvyklých požiadaviek a potom skonštatoval, že nemám vyplnenú žiadosť. Prekvapene som zažmurkal. Znovu som zopakoval, že žiadosť je zbytočná, keďže techničák už je na svete, načo som sa dozvedel, že mu vôbec nerozumiem a že, ak chcem techničák, musím vyplniť žiadosť a zaplatiť požadovanú sumu. Ešte chvíľu som sa snažil mu porozumieť (a tiež byť porozumený), ukazujúc pri tom doklad o zaplatení požadovanej sumy už v piatok, no napokon som rezignovane požiadal o vrátenie peňazí. Kašlem na to, vravím si. Spravia druhý techničák, tamten si nechajú a môžu si s ním... robiť, čo chcú :o) Odpoveď ma totálne šokovala: On odo mňa peniaze neprijal, nemôže mi ich teda ani vydať. Mám si vraj pripraviť potrebnú sumu, vyplniť žiadosť, opätovne vystáť rad a on mi vystaví techničák. Uvedomil som si, že akékoľvek pokračovanie v tejto "plodnej diskusii" už nemá význam. Vypýtal som si meno tohto erudovaného príslušníka a tiež kontakt na jeho nadriadeného so zdôvodnením, že ak je niekto platený z mojich daní, očakávam trochu ústretovosti a úcty v správaní. Po obdržaní požadovaných informácií sme sa vybrali na tretie poschodie. Obe dievčence svorne po ceste nadávali na policajtov (v duchu aj ja). Že sú neochotní a nechápaví a odzneli aj horšie veci, ale poďme ďalej.
Nadriadený na treťom poschodí nás naopak privítal milo s otázkou, čo nás k nemu privádza. Keď som opísal situáciu, na moment sa zamyslel, spýtal sa, pri ktorom okienku ma v piatok vybavovali, zdvihol telefón a o desať sekúnd bolo po probléme. Rozlúčili sme sa. Dievčence sa naňho pri odchode milo usmiali, on úsmev opätoval a hneď,ako sa za nami zatvorili dvere, baby unisono skonštatovali, že nie všetci policajti sú takí hrozní a dokonca, že tento bol veľmi milý a vyzeral byť aj rozumný :o)))
...s úctou a vďakou venované (niektorým) rozumným a milým policajtom, ktorí učia naše deti, že generalizácia je hlúposť...
