Areál okolo knižnice pôsobil sprvoti dojmom, že sa tu žiadne drevo nenájde, napokon som však zo zeme zdvihol malú haluz a víťazoslávne zvolal: "Mám". Sotva som dopovedal, pán Daniel Hevier na mňa zamával podstatne krajším "úlovkom" "A čo toto?" pýtal sa pyšne. "Paráda," vydýchol som.
Odbilo desať a bolo načase začať. Všetci tu už boli, len študenti akosi chýbali. Ktosi avizoval, že o chvíľu budú tu. Padol návrh dať im malú príučku a tak, keď vošli s niekoľkominútovým meškaním dnu a s hrmotom si posadali v zadnej časti miestnosti, Dano prehovoril: "Na záver dnešného plodného stretnutia by som vám všetkým rád poďakoval za účasť a teším sa niekedy nabudúce." Sotva dohovoril, vykročil smerom von a ja za ním. Pridalo sa aj niekoľko veselých odborníkov na literatúru :) A študáci? Sedeli a nechápali :)
Jasné, že sme sa vrátili a potom sa venovali pedagogike a literatúre s plnou vážnosťou :) Dano predstavil svojho "Učižiaka" a "Žiakoteľa", ja som zase hovoril trochu o Prešove a ukázal, že ak palicu zohneme a takúto napruženú zviažeme (vznikne nám niečo ako indiánsky luk :), pri prestrihnutí povrazu vystrelí a môže byť nebezpečná. No ak ju ju nenapružíme a povraz prestrihneme, nestane sa vôbec nič. Pri tomto pokuse som udelil dvom najaktívnejším študentom niekoľko bezvýznamných súťažných bodov :)
A potom zase Dano. Rozprával o učení s knihou. No nie s knihou na lavici, ale pod lavicou. O učení, keď žiaci vlastne ani nevedia, že sa učia. Tu dal priestor mne, aby som porozprávala o KomPraxe, ktorý je svojim zameraním na neformálne vzdelávanie "bratrancom z prvého kolena" jeho učeniu pod lavicou. Mne tentokrát chýbal rožok a syr, a tak som si vystačil s minerálkou a kávou. Začal som prirodzene minerálkou, ktorú som po uchlipnutí okamžite vyplul na koberec a situáciu okomentoval, podobne, ako minule v Poprade: "Viete, ak si dopredu poviem, že nedokážem situáciu zmeniť, budem mať vodu, do konca života. No možno je niekde neďaleko voňavá kávička a stačí sa len porozhliadnuť a natiahnuť ruku. Niektoré veci, ktoré sa nám nepáčia DOKÁŽEME ZMENIŤ. Stačí len CHCIEŤ..."
..."Chlap, hrdina, dub, stroj," ozve sa rev z miestnosti na prvom poschodí, kde má pán Hevier spolu so svojim hosťom tvorivé stretnutie pod názvom: "Aby z pedagogiky nebola Bedagogika". Niekoľko návštevníkov knižnice sa prekvapene poobzerá, no keď nevidia nič podozrivé, opäť sa pustia do štúdia...
S Danom sme sa rozlúčili stiskom ruky. Bolo to pekné predpoludnie.
Ps: Ďalší deň mi Dano preposlal mail, ktorý prišiel z knižnice, kde sa konalo podujatie...
Každý, kto bol na tom podujatí u nás, je unesený. Lebo to bolo netradičné a originálne...
