Keď potom prišiel do školy, potreboval si vybiť svoju zlosť na otca. Dokázať si, že nie je taký malý a bezvýznamný a „nanič“, ako to pociťoval doma. Zašiel teda do štvrtáckej triedy a cítil sa mocný... Teda tak to bolo až dovtedy, kým ho tí krpci nezbili.
Zvláštne, ako niektoré veci do seba zapadajú. Odrazu to všetko vidím trochu ináč...
Mimochodom, len na také malé dokreslenie toho obrázku. Keď sme pred pár rokmi s kamarátmi predávali kazety s našimi nahrávkami (chvíľami fakt brutálne falošnými :o), na získanie peňazí pre jedného priateľa s rakovinou, spomínaný chlapec takmer ako jediný z celej dediny prišiel a kúpil si kazetu, aby pomohol. Tak, a teraz sa z toho vysomárme :o))).
...Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha (I.kniha Mojžišova, 4:17)...
...poznal svoju ženu... nie spal s ňou (ležal)... On ju MILOVAL. Pripadá mi to ako trocha svetla, ako niečo, čo istým spôsobom odháňa tieň z vraždy jeho brata, ako dôkaz, že Kain nebol len čierny... ako nádej pre mňa, že „vraždy“, ktoré som počas svojho života spáchal, nie sú jednoznačným potvrdením, že som krz – naskrz skazený...ako nádej, že aj napriek hrozným chybám a prešľapom, mám stále šancu...
Neviem prečo, ale Kain a Ábel, mi prídu ako dve časti jediného človeka, ako ten, kto je miláčikom boha, i ten, kto je vrah. Ako každý z nás, konajúci denne dobro, no zlyhávajúci v tých najbežnejších situáciách. Mám pocit, akoby boli obaja...mnou.
Možno preto tak veľmi dúfam v odpustenie Kainovi, aby som mal nádej, že môže byť odpustené mne.
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý sa snaží odpúšťať, aby aj jemu raz mohlo byť odpustené...
