Vychádzam von z brány a na parkovisku vidím známeho. Sedí v peknom mercedese a keď ma zbadá, hneď vystúpi a kráča smerom ku mne, pričom ma pozdraví priateľským mávnutím. Odrazu sa však stalo čosi, čo ma totálne prekvapilo. Známy sa zahľadí kdesi povedľa mňa, vyzlečie si bundu, a zamieri rovno k neďalekej fábii, za ktorou je pripojený aj menší vozík, plný nábytku. Než stihnem čokoľvek povedať, už k otvorenému výťahu vynášame so známym a jeho synom skrinky a poličky z nákladného vozíku. Mladý párik (že sú nepočujúci sme zistili až neskôr, keď nám ďakovali), ktorému auto a teda aj nábytok patrili, sa k nám, značne prekvapene, v momente pridal. On vynášal spolu s nami skrinky, ona zas ľahšie poličky. O tri minúty bolo po všetkom...
...Toto sú rody Semove. Semovi bolo sto rokov a splodil Arfaxada, dva roky po potope. A Sem žil po splodení Arfaxada päťsto rokov a splodil synov a dcéry. A Arfaxad bol živý tridsaťpäť rokov a splodil Šélacha. A Arfaxad žil po splodení Šélacha štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. A Šélach bol živý tridsať rokov a splodil Hébera. Šélach žil po splodení Hébera štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry (I. kniha Mojžišova, Rodokmeň Semov po Abraháma, 11:10-32)...
Na prvý pohľad suchý rodokmeň, plný divných čísel, týkajúcich sa dĺžky života jednotlivých potomkov (teda prvé dve tretiny textu). Ale čosi tu predsa len podľa mňa dáva podnet na zamyslenie: ...A Sem žil po splodení Arfaxada päťsto rokov a splodil synov a dcéry. A Arfaxad bol živý tridsaťpäť rokov a splodil Šélacha. A Arfaxad žil po splodení Šélacha štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. A Šélach bol živý tridsať rokov a splodil Hébera...
...žil - bol živý...
„Ešte dnes a zajtra učiť a potom päť dní voľna. Sranda, máloktoré z detí si uvedomuje, že aj my učitelia sa tešíme z dní, keď nemusíme ísť do školy,“ pomyslí si a inštinktívne cúvne o krok späť, aby nestála tak blízko cesty. „No a zajtra, zajtra to už bude také predprázdninové...“ Kamión, ktorý sa práve rútil von z mesta sa stal v okamihu neovládateľným. Zrovnal so zemou všetko v okruhu niekoľkých desiatok metrov... Žiadne zajtra už nebolo, dokonca aj deti v škole dostali voľno...
Je sobota 3.novembra, 23:59:59 a ja som o jeden deň bližšie k smrti. Vôbec nie je podstatné, či sa s tou dámou stretnem zajtra, alebo o tridsať rokov. Podstatné je, či som dnes skutočne žil, alebo som bol jednoducho iba živý...
Môj priateľ Gandalf hovorieva: „Nerozhodujeme o tom, akých časov sa dožijeme. Čo však rozhodnúť musíme je, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný...
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý je živý a občas zúfalo túži žiť...
