Pravdupovediac, pred návštevou domova dôchodcov som mal trošku obavy. Predsa len mávam obvykle v triede živšie deti (že by to bolo učiteľom :o), ktoré nie vždy dokážu odhadnúť situáciu (asi ako ich učiteľ :o). Všetko ale nakoniec vypálilo lepšie, než by som si bol kedy dokázal predstaviť.
Po skvelom nástupe (nikomu nevadilo, že v prvý letný deň oslavujeme Vianoce), nasledovalo malé gramatické okienko, kde sme prespievali naše triedne gramatické songy :o). Niekoľko starúšikov sa dokonca pridalo k spievaniu vybraných slov, čím si vyslúžili jednotky za ústnu odpoveď zo slovenského jazyka. Odrazu boli všetci v miestnosti naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Deti i starkí. Všetci spievajú a pomedzi to sa chichúňajú ako fifíci :o). Vôbec im nevadí, že je medzi nimi rozdiel dobrých sedemdesiat rokov.
Na záver ešte „We are the champions“ a nejaké ďalšie hitovky (síce totálne falošné, ale od srdca :o)...obrovský aplaus. Jedna babička na vozíčku nám posielala na diaľku pusinky :o)...
...a za nami je ďalší deň...Pardon, chcel som povedať, ďalší SKVELÝ deň :o)))
