(Z knihy Trápenia so školou od Daniela Pennaca)
...
"Do čerta, prečo som ja nikdy nestretol takého učiteľa?" prebleslo mi hlavou a na moment som prestal čítať. Odrazu som stál zase pred triedou a mal som deväť. Oproti mne stála triedna, bola to taká stará ropucha a lomcovala mnou. "Prečo nemáš podpísanú žiacku knižku?" revala. Neodpovedal som jej, lebo som netušil, ako tejto žene povedať, že naši v predrozvodovej hádke nenašli čas a chuť na podpis. Dostal som riadne zaucho...
...
(Začínam opäť čítať. Tentokrát od začiatku, keďže kniha v mojej skúške obstála a zaslúži si robiť mi niekoľko večerov spoločnosť...)
...čítam o "zlých" žiakoch, ktorí robia "problémy" a neučia sa, čítam o triednych "hlupákoch" a šašoch, čítam...hm...o sebe...
...ďakujem Vám, pán Pennac...
...s úctou a vďakou venované človeku, ktorého som nikdy nestretol, no predsa by som jeho žiakom bol tak rád...