Keď sme asi o štyri hodiny dorazili konečne na miesto, kolegovia len krútili hlavami, kde sme sa tak veľmi zdržali. Strážcu skládky chemického odpadu a jeho hrôzou a prekvapením vypúlené oči, keď sme si s deckami bezstarostne vykračovali pomedzi dymiace jamy, som kolegom radšej nespomenul :)
Keď som cez tento mostík prechádzal so žiakmi (chodili sme tadiaľto veľmi často na telenú výchovu) , pri vstupe plechy silno búchali. Nedoliehali totiž celkom k zemi. Nemohol som si dnes pomôcť. Než som prešiel, párkrát som si hneď na začiatku dupol a započúval sa, či je to stále ten istý zvuk. Dúfam, že ma nikto nepozoroval, musel som vyzerať ako blázon :)
"Pán učiteľ, to Vám teda neverím. Akože Filc a Jurkemík budú s nami hrať o tri dni na našom ihrisku futbal? To zožerem kefu." Okrem pána Filca a Jurkemíka prišiel aj Kropilák, Lohyňa, Ďurišinová...na akcii sa vyzbieralo asi dvadsaťtisíc korún, za ktoré sme potom kúpili video a televíziu na detskú ortopédiu na Hlbokej..moja srdcovka... Kefu nezožral :)
Na futbalový turnaj prišli okrem športovcov aj hostia. Anglický veľvyslanec, s ktorým som bol pred turnajom okoštovať dobré vínko, kráčal veselo vedľa mňa. Pred našou bytovkou vešala Barunka akurát prádlo (spisovne je asi bielizeň, ale mne sa to zdá príliš škrobené slovo :). Bola v plavkách. Víno som koštoval aj ja a tak som pána veľvyslanca veselo predstavil. Asi priveselo, dodnes si pamätám, ako sa Barunka červenala (asi pre tie plavky :)
Hrávali sme triednu ligu. Rozdelení do dvoch tímov, chodili sme dole, na nami vybudované ihrisko každý deň. Či pršalo, snežilo, všetko jedno. Taká celoročná liga. Neviem, či je to etické, alebo nie, ale vyvrcholením našej ligy bola kofola v miestnej krčme. Porazení platili, prirodzene :)
"Dajkoooooo, švihaaaaaaaj, ideme rodiiiiiť!" ozvalo sa v požičanom mobile, práve keď som stál niekde na druhom poschodí (asi siedme okno zľava :) Bol druhý september 1999, asi jedenásť hodín dopoludnia. Vtrhol som do zborovne a oplašene začal vysvetľovať, že musím utekať, lebo ma delí 35 kilometrov od mojej rodiacej ženy. Asi o dve hodiny som bol už na pôrodnej sále a začali sme rodiť :) Vikuška sa narodila o 16:20 :)
"To, čo ste vy, to sme my boli a to, čo sme my, vy budete? No pán učiteľ, to čo je za kravina?" "Žiadna kravina. Vylúštite hádanku a odhalíte miesto, kde som ukryl informácie ohľadne nášho koncoročného výletu:)" Je pravda, že odhalenie úkrytu, spojené s veselím na cintoríne, rozvírilo maličko hladiny vištuckých vôd, ale inak to bola vcelku haluz a chalani si to pamätajú dodnes :)
Keď som vo Vištuku nastúpil, Paľo bol deviatak. Raz som im na hodine povedal, že počas hodiny sa neje a ak to niekto poruší, vezmem mu desiatu a vrátim na konci školského roku. Aj sa tak stalo. Niekto začal jesť a ja som splnil svoj sľub :). Dnes je Paľo automechanik a má vlastnú autodielňu.
Raz bola Barunka asi týždeň v nemocnici a ja som zostal doma na materskej :) Zistil som, že najlepšie miesto pre trojročné a ročné dieťa je futbalové ihrisko. Hra sa začína vždy v strede, kde ich obe položíte a oni sa snažia dostať na kraj :) Už nikdy nechcem počuť, že niekto nazve materskú - DOVOLENKOU!!!
Než sme sa nasťahovali, robil som v služobnom byte nejaké stavebné úpravy. Prišla mi na pomoc asi dvadsiatka chalanov. Jeden z nich vytiahol spoza chrbta igelitku a v nej sa metal kapor. "To som Vám chytil na rybníku, aby ste sa u nás mali dobre" :)
Fajdal je asi dva kilometre pred Vištukom. Kým som ešte dochádzal z Bratislavy, ráno som tam vystúpil. Bol tam totiž basketbalový kôš. Chalani tam chodili na bicykloch. Vždy priviezli aj jeden pre mňa. O trištvrte na osem sme to zabalili a švihooooom do Vštuku, aby sme nezmeškali vyučko :)
Bol piatok popoludní a strašne pršalo. Na tomto betónovom "pľaci" som prvýkrát držal v ruke veľkú zbíjačku. Začali sme totiž budovať malé ihrisko. Bolo to zvláštne. Každý niečo zohnal, niečo urobil a o dva týždne bolo super ihrisko na svete. Futbal, hokej, basketbal... o desať rokov neskôr... Koše a bránky zmizli, čiary sú zmazané, pletivo plota zarastené...nezostalo celkom nič...vlastne niečo predsa...
...spomienky...
