(Časť prvá: Učiteľ žiakom a žiak učiteľom)
„Pán učiteľ, čo budeme dnes robiť na etike?“ ozýva sa hneď niekoľko hlasov v stredu pred druhou vyučovacou hodinou. Otázka ma vôbec neprekvapí, lebo ju dostávam so stopercentnou istotou každú stredu (myslím, že od začiatku roku nemala táto otázka ani raz absenciu a to už čosi znamená, povedal by som :o), a tak len ledabolo odpovedám, že niečo už len bude :o)
Predkrm, alebo Na začiatok sa treba vždy rozohriať...
Podobne, ako pri vrcholných (i menej vrcholných) športových výkonoch, aj tu sa treba najskôr rozohriať. Rozohrievačky, alebo tzv. „Ice breaky“, sú hry, ktoré slúžia na uvoľnenie oficiálnej školskej atmosféry. Ide najmä o to, aby sa vytvorila priateľskejšia atmosféra, v ktorej účastníci (žiaci i učiteľ) budú schopní fungovať v pohode a bez stresu.
„Takže všetci poďte sem dopredu a postavíme sa do kruhu.“
1) Macimba (Dĺžka trvania: 5 min.) Žiaci stoja v kruhu. Vysvetlíme im, že našou úlohou je postupne sa predkloniť, vystrieť ruky smerom do stredu kruhu a kričať „maaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa...“ Postupne sa predkláňajú všetci žiaci (porade) a keď sa predkloní posledný žiak, všetci naraz sa musia vystrieť a naraz skríknuť „cimba“. Aktivitu opakujme, až pokým sa nám nepodarí dosiahnuť, že záverečný pokrik zakričia všetci naraz (okrem rozohrievačky možno túto aktivitu vnímať aj ako posilňovanie tímového ducha).
(spracované podľa Miháliková 2002).
2) Karamba (Dĺžka trvania: 5 min.) Žiaci stoja v kruhu a opakujú pohyby a text po učiteľovi. Text nemá žiadnu logiku ani význam. „Aj gona sej jeee“ učiteľ ide do kruhu a pri slove „jeeee“ zdvíha palec smerom dohora (žiaci po ňom opakujú). „Aj gona sej nouuu“ učiteľ pri slove „nouuu“ ukazuje palcom smerom dole (žiaci po ňom opakujú). „Aj gona sej jeee- nouuu- jeee- nouuu“ palec ide raz hore, raz dolu. „Karamba“ učiteľ zadupe (žiaci opakujú). „Kesamba“ – učiteľ pokrúti bokmi (žiaci opakujú). „Čapamila kresta“ – učiteľ si uhladí vlasy a pozerá sa „umelecky“ akože do kamery.
(Počas jednotlivých výkrikov učiteľ mení hlas: raz hovorí so smiechom, raz nahnevane, potom pošepky...)
(podľa Miháliková 2002).
3) Konské dostihy (Dĺžka trvania: 5 min.) Žiaci stoja v kruhu. Učiteľ im vysvetlí, že budú rôznymi zvukmi a pohybmi imitovať konské dostihy podľa toho, ako bude určovať učiteľ. Po štarte začíname cvalom (dupanie nohami), pričom zrýchľujeme a spomaľujeme tempo. Po chvíli učiteľ znázorní jednoduchú prekážku (jeden výskok), pričom žiaci opakujú. Opäť je chvíľu cval, nasleduje dvojitá prekážka (dva skoky po sebe). Pomedzi skoky učiteľ pridáva zákruty (počas cvalu sa nakloní na jednu, potom na druhú stranu). Nasleduje močiar (vydávame mľaskavý zvuk, pričom si prstami naťahujeme líca). Zas cval. Ďalej bude most – počas cvalu si udierame po bruchu. Na záver cieľová rovinka: cval je teraz čo najrýchlejší, pričom chlapci kričia „fúúúj“ a dievčence pištia. (Jednotlivé zmeny sa môžu aj viackrát opakovať.)
(podľa Miháliková 2002)
Hlavný chod, alebo ťažisko hodiny...
Po dôkladnom rozohriatí sa môžeme pustiť do pripraveného programu. Tu je dôležité deťom presne vysvetliť, čo sa od nich očakáva, čo bude hodnotené a akým spôsobom.
Dnešná téma: Výmena rolí
Vyberieme jedno, alebo viac detí (podľa vlastného uváženia), ktorým oznámime, že sú od tejto chvíle učiteľmi (výber detí je veľmi dôležitý a s ním súvisí aj naša domáca príprava, viď dole v poznámkach). Ich úlohou je zabezpečiť v triede kľud, prípadne vysvetliť nejaké učivo (samozrejme učivo, ktoré sme v škole už preberali). Keď deti začnú učiť, učiteľ začína robiť to, čo videl u žiakov, počas bežných vyučovacích hodín (otáča sa, vykrikuje, šťuchne do spolužiaka, hrkoce stoličkou, môže sa aj húpať na stoličke – ja som dokonca zinscenoval aj pád po húpaní na stoličke :o)
Dezert, alebo zhrnutie na záver...
Výstupom tejto aktivity by mal byť rozhovor, kde deti rozprávajú o svojich pocitoch. Ako sa cítili v roli učiteľa. Čo im bolo nepríjemné a naopak, čo sa im páčilo. V rámci zhodnotenia predchádzajúcej aktivity je dobré, ak sa deti zamyslia aj nad možnými spôsobmi riešenia problémových situácií zo strany učiteľa. Ony samé môžu hľadať adekvátne spôsoby, ako by mal učiteľ zareagovať v tej, či onej situácii. Úplne na záver možno na veľký papier (poprípade na tabuľu) nakresliť terč, kde deti dopíšu jednotlivé aktivity z hodiny podľa toho, ako sa im páčili (v strede terča, čo sa im páčilo najviac, na kraji zas, čo najmenej).
Záverečné poznámky k domácej príprave: Dôležité je spísať si všetky nežiaduce javy v správaní detí počas hodín, poprípade prestávok, aby ste počas výmeny rolí presne vedeli, čo máte robiť. Celkom fajn je vyskúšať si niektoré činnosti, poprípade slovné vsuvky pred zrkadlom, aby boli presnou imitáciou detí.
P. s.: Volnejšie spracovanie tejto hodiny, na ktorú si mimochodom decká spomínajú aj teraz, po niekoľkých týždňoch (hlavne ak niekto z nich zareaguje podobne ako som reagoval vtedy ja :o) nájdete na http://davidkralik.blog.sme.sk/c/143879/Ked-ucitel-nadava-na-skolu.html
Literatúra:
Miháliková, J.: Do Európy hrou II. (Rozohrievačky – Ice breaky). Bratislava: Iuventa 2002.
