(Časť tretia: Nech žije „Fair - play“)
Žanetka je Rómka. Často spolu organizujeme rôzne spoločné tábory pre rómske a nerómske deti. Môžu tomu byť tak dva roky. Boli sme vtedy ubytovaní kdesi v lesoch nad Modrou. Celá banda sme sa dali nahovoriť, že treba nakúpiť nejaké potraviny, a tak ideme dole do mesta. Práve keď chcem vyjsť z obchodu, otočím sa a počujem, ako predavačka Žanetke vysvetľuje: „Ale pani, čo to beriete. To je čokoláda pre diabetikov (Žanetkin syn je ťažký diabetik) a je pre Vás veľmi drahá. To si milá paninko za toľké peniaze, takí ako vy, nemôžu dovoliť!“ (čokoláda stála okolo 50 Sk a problémom bolo samozrejme, že Žanetka je Rómka). Chcel som vtedy nejako zasiahnuť, lebo ma tá predavačka vážne dopálila, ale než som stihol čokoľvek urobiť, či povedať, odtiahla ma Žanetka nabok, mávla rukou a na celej veci sa zasmiala. Mne to však veľmi smiešne nepripadalo a možno aj kvôli tejto príhode, je tu ďalšia hodina etiky. Hodina, na ktorej sa pokúsime ukázať deťom, aké je to, keď už vopred človek nemá šancu, len kvôli farbe pleti, či očí...
Predkrm, alebo Na začiatok sa treba vždy rozohriať...
1) Roboti (džka trvania: 10 minút)
Žiaci vytvoria trojice, pričom dvaja sú robotmi a jeden je manipulant. Roboti sa postavia chrbtom k sebe a na pokyn učiteľa začnú pohybovať pomalými a trhanými pohybmi smerom vpred. Manipulant sa im snaží zmenou pohybu (otočením o 90°) zabrániť pred vrazením do steny alebo do iných robotov, ktorí sa po miestnosti pohybujú. Pretože roboti sa od seba neustále vzďaľujú, manipulant sa musí naozaj nabehať, ak im chce zabrániť v poškodení. Na pokyn učiteľa sa úlohy menia, až kým si každý z trojice nevyskúša byť robotom aj manipulantom.
(spracované podľa Miháliková 2004)
2) Topánková (dĺžka trvania: 5 minút)
Všetci žiaci sú vyzvaní, aby sa vyzuli. Všetky prezuvky sa uložia na jednu kopu do stredu miestnosti. Žiaci utvoria kruh okolo kopy topánok. Na pokyn učiteľa si žiaci čo najrýchlejšie nájdu vlastné prezuvky, obujú si ich a sadnú si na stoličky. Posledný žiak vypadáva (v prípade väčšieho počtu žiakov v triede môžu vypadnúť aj viacerí žiaci, aby rozohrievačka nebola zbytočne zdĺhavá).
(spracované podľa Miháliková 2004)
3) Pohni zadkom (dĺžka trvania: 5 minút)
Žiaci sedia v kruhu, stoličky sa tesne dotýkajú jedna druhej. Jeden zo žiakov stojí v strede. Jedna zo stoličiek je prázdna a stredový žiak má za úlohu si na ňu sadnúť. V momente, keď sa žiak rozbehne k uvoľnenej stoličke, začnú sa ostatní žiaci presúvať zo stoličky na stoličku tak, aby zabránili stredovému žiakovi si sadnúť. Žiaci nemôžu vstávať, môžu sa len presúvať na najbližšie stoličky vpravo alebo vľavo. (Ak chceme hru urobiť zaujímavejšou, necháme prázdne 2 alebo aj 3 stoličky, aby "kruh" musel viac "makať".)
(podľa Miháliková 2001)
4) Zip - Zap (dĺžka trvania: 3 minút)
Žiaci sedia v kruhu na stoličkách (všetky stoličky sú obsadené). Jeden zo žiakov stojí vo vnútri kruhu, chodí po jeho obvode a pýta sa jednotlivých hráčov "Zip?". Odpoveďou je "Zap". Na jeho otázku "Zap" sa odpovedá "Zip". Keď stredový žiak povie "Zip-Zap", všetci sediaci žiaci si musia vymeniť miesto, ale nie so svojím susedom zľava či sprava. Pri výmene miest obsadí stredový žiak prvú voľnú stoličku. Jeden žiak opäť ostáva bez stoličky a stáva sa novým stredovým Zip-Zap - vyvolávačom.
(spracované podľa Miháliková 2001)
Hlavný chod, alebo ťažisko hodiny...
Dnešná téma: Nech žije „Fair - play“!
Najskôr nadhodíme, či už niekto počul výraz: „Fair play“, a pokúsime sa nejako si ho spoločnými silami vysvetliť. Následne rozdelíme deti do štyroch skupín, napríklad na modrookých chlapcov, modrooké dievčatá, hnedookých chlapcov a hnedooké dievčatá. Na úvod požiadame deti, aby pri súťaži hrali férovo, a aby nepodvádzali. Potom rozdáme každej skupine papier a ceruzky (skupiny rozmiestnime do štyroch rohov v triede, aby boli pokiaľ možno, čo najďalej od seba). Všetkým spoločne povieme jednotné zadanie: Nakresliť a napísať všetko, čo súvisí s témou, ktorú jednotlivým skupinám zadáme. Prídeme k prvej skupine modrookých chlapcov. Najskôr všetci členovia tímovo trikrát zarevú „Hráme fér!“ Následne im, tak aby to ďalšie tri skupiny nepočuli, povieme, nech nakreslia a napíšu všetko, čo súvisí so školou a životom v škole. U druhej a tretej skupiny (u modrookých dievčat, hnedookých chlapcov) spravíme presne to isté. Pri štvrtej skupine (hnedooké dievčatá) spravíme tiež všetko rovnako, ako u predošlých, len s jedným rozdielom. Namiesto zrozumiteľného zadania im pošepky povieme nejakú nezmyselnú hatlaninu (napríklad halika-ša-nos-la ridontaja, cek... - toto nemusí byť doslovné, pokojne si vymyslite vlastnú hatlaninu, dôležité je, aby táto skupina nemala ani potuchy o tom, ako znie zadanie). Keď už sme prešli všetky štyri skupiny vyzveme ich, aby splnili zadanie. Po pár minútach papiere pozbierame. Prvé tri skupiny splnia s veľkou pravdepodobnosťou úlohu veľmi dobre (budú mať množstvo kresieb i napísaných slov), a tak všetky tri skupiny pochválime. Potom vyjadríme nespokojnosť so štvrtou skupinou, ktorá jednoznačne nesplnila zadanie (moc ich nemusíte trápiť, stačí len náznak :o) Nakoniec zavoláme skupinu dopredu a požiadame ju, aby nám aspoň približne zopakovala svoje zadanie a zdôvodnila svoj neúspech. Deťom pomaly dochádza, že táto skupina bola znevýhodnená. Teraz je čas „priznať farbu“. Povieme deťom, že skupina nemala šancu splniť úlohu, lebo jej členovia boli odpísaní už vopred len kvôli farbe očí (hnedá :o). Prehrali teda nie preto, že by úlohu zvládli urobiť horšie ako ostatné tri skupiny (resp. že by úloha bola pre nich priťažká), ale preto, lebo podmienky boli tak nastavené, že nech by boli akokoľvek šikovní a nadaní, aj tak už vopred nemali šancu na úspech.
Dezert, alebo zhrnutie na záver...
V tejto časti začneme vysvetlením, že predchádzajúca hra bola ukážkou diskriminácie, ktorá sa často objavuje v bežnom živote. Tu je dobre uviesť aj príklad : Róm, si len veľmi ťažko nájde dobrú prácu, lebo v očiach väčšiny z nás je to zlodej, násilník a zlý človek. Dobre je však spomenúť aj iný príklad. Mladá žena si hľadá prácu, no nechcú ju zamestnať. Nie preto, že by bola neschopná, no preto, lebo sa boja, že bude často chýbať kvôli rodine, resp. deťom. Na záver diskusie nezabudnite ešte raz zdôrazniť, že víťazmi z predchádzajúcej aktivity nie sú tí, ktorí najviac napísali, či nakreslili, ale tí, ktorí pochopili, že odpísať niekoho vopred kvôli farbe pleti, národnosti, či pohlaviu je nefér a nepatrí to do nášho života. V prípade, že nám ostane trochu času, stojí za to nechať hovoriť členov znevýhodnenej skupiny (hnedooké dievčatá) o tom, ako sa cítili, keď videli ostatné tri skupiny pracovať a oni nevedeli, čo vlastne majú robiť (môžu hovoriť aj o tom, ako sa cítili pri záverečnom vyhodnotení, keď učiteľ chválil ich spolužiakov, no ich nie).
Aké bolo počasie...
Úplne na záver možno na veľký papier (poprípade na tabuľu) napísať jednotlivé aktivity z dnešnej hodiny, pričom decká k nim postupne dokresľujú slnečno (slnko), polooblačno (oblak a časť slnka), búrka (oblak s bleskom), podľa toho, ako sa im páčili (slnko znamená, keď sa im niečo páčilo najviac, búrka zase, čo najmenej).
P. S.: Deň po tej smutnej udalosti v obchode, nás v campe navštívil vtedajší veľvyslanec USA na Slovensku Rodolphe M. Vallee. Nedalo mi to a porozprával som mu, čo sa nám prihodilo v predošlý deň. Reagoval úplne rovnako ako ja, ba dokonca ponúkol Žanetke, že s ňou pôjde za spomínanou predavačkou, predstaví sa jej a zároveň ju upozorní, že si neželá, aby sa takto jednalo s jeho priateľmi. Škoda, že to Žanetka odmietla...
Literatúra:
Miháliková, J.: Do Európy hrou I. (Rozohrievačky – Ice breaky). Bratislava: Iuventa 2001.
Miháliková, J.: Do Európy hrou III. (Rozohrievačky – Ice breaky). Bratislava: Iuventa 2004.
