...Keby som bol ministrom školstva, vyhradil by som si každý týždeň aspoň jeden deň, kedy by som potajomky vykĺzol z úradu a zamieril si to do nejakej školičky. Len tak, naľahko, bez zbytočného ohlasu a novinárov. Vkĺzol by som do triedy a ticho pozoroval, ako prebieha moja reforma. Áno, občas by som sa prirodzene neudržal a trochu by som sa zapojil aj ja (veď aj minister je len človek :o). V Prievidzi by sme si zaspievali vybrané slová (lebo gitaru by som mal samozrejme pre každý prípad so sebou :o), v Prešove by sme prežili malé dobrodružstvo... Malý Janko prichádza domov. "Mami, oci, dnes nás učil minister. Preberali sme kostru a svaly a bolo to supeeeer." A ocino sa smeje, až sa mu natriasa okrúhle bruško a maminke až slzy vybehnú a malý Janko im do toho odrecituje základné časti kostry a ocino uznanlivo pokyvkáva hlavou a maminka si pomyslí, že to vôbec nie je zlé, mať ministra, ktorý sem, do Hornej Potône, prišiel len kvôli jej Jankovi... A keby som na svojich potulkoch po školách stretol nejakého super učiteľa, pozval by som ho večer na pivo. Žiadna oficiálna večera v Grand hoteli, skôr malá krčma, kde by sme sa mohli pokojne porozprávať o tom, čo sa mu na mojej reforme páči a čo nie. Kde by som mu mohol bez zbytočných póz a giest stisnúť ruku a poďakovať, za to, čo robí.
... Lenže ja, nie som ministrom, a koniec - koncov, čo to je za hlúposť, aby minister, ktorý má k dispozícii kopu úradníkov, sám pobehoval po školách a "vlastnoručne" hodnotil reformu, ktorú mu omnoho lepšie vyhodnotia štatistiky školských inšpekcií, precízne mapujúce kompletnú pedagogickú dokumentáciu... Pre pána kráľa, aby dokonca učil ?!? A teraz sa prosím podržte - aby večer, po pracovnej dobe, chodil s neznámymi a bezvýznamnými učiteľmi na pivo. Veď také niečo nemá žiadnu logiku, veď to je úplný úlet a slovami našich detí, totálna haluz...
No ak by som bol predsa len ministrom a chcel by som zistiť, ako sa darí mojej reforme, spýtal by som sa našich detí, akú zmenu pocítili...
