Spoznali sme sa tak pred desiatimi rokmi, ešte za čias mojej nemocničnej praxe. Bol tichý, nenápadný a hľadajúci. A takým zostal až dodnes...
Často sme sa stretávali a veľa spoločne rozmýšľali. Asi preto ma vôbec neprekvapilo, keď napriek slušnej perspektíve opustil v druhom ročníku „mat-fyz“ a dal sa na štúdium teológie. Toto štúdium podľa mňa vzal za správny koniec - „...ale prečo je to tak?“, no takýto spôsob štúdia (pre mňa pravdivého hľadania :o) sa u nás moc nenosí a tak po nejakom čase odchádza do Prahy, kde školu dokončí. Teraz sa už stretávame len veľmi zriedkavo, no čas od času si vymeníme „mailík“ so spoločným rozmýšľaním nad tým, či oným príbehom zo starého zákona. Momentálne v Čechách pôsobí ako kňaz. Keď sme sa nedávno zhovárali, vravel, že mal trochu problémy, lebo vraj veriacim, na ktorých videl, že by im vyhovoval iný spôsob kázne, poradil, skúsiť to u konkurencie, teda v katolíckej cirkvi. Na záver tohto telefonátu ešte spomenul, že bude čoskoro meniť miesto svojho pôsobenia...
...spomínam si na rozhovor s istým farárom, kde som mu vysvetľoval, prečo som deviatakov z jeho „rajóna“ odhováral od Birmovky. Že podľa mňa retiazka, ani priazeň starých rodičov, či slušný finančný obnos (to sú dôvody, ktoré budúci absolventi birmovky najčastejšie spomínali) nie sú dostatočne dobrým dôvodom na Birmovku. Na konci dlhého rozhovoru (tuším sme končili krátko po polnoci) mi dal za pravdu, no vzápätí dodal, že i keď so mnou svojim spôsobom súhlasí, nemôže si dovoliť tento postoj verejne prezentovať . Vraj by mu to neprešlo...
Či zmena pôsobiska môjho priateľa nejako súvisí so spomínaným „neloajálnym“ správaním voči vlastnej cirkvi (i keď podľa môjho názoru silne loajálnym voči Bohu :o), neviem, no mne je tento spôsob uvažovania veľmi blízky. Cítim v ňom nejaký zvláštny druh pravdivosti, keď kňazovi viac než o naháňanie ovečiek do vlastného „košiaru“, ide o zvýšenie možnosti, že sa dotyčný veriaci skutočne dostane k Bohu...
