„Pre pána kráľa, Terka, veď som predsa vlk!“ vravím, popravím si kožúšok, ktorý vznikol pôvodne pre úplne iné účely a už sa aj zakrádam pomedzi lavice...teda stromy, prirodzene :o)
O malú chvíľku strhávam kožuch aj uši a nasádzam si Barunkin klobúčik (asi ma zabije...ale čo by človek neurobil pre blaho detí :o))). Ako šibnutím čarovného prútiku, kde sa vzala, tu sa vzala, stojí pred deťmi Červená Čiapočka :o)
Hop, a už som zas vlk...(to prezliekanie ma zabije), ktorý práve žerie starú mamu (ďalší Barunkin klobúčik...), vyvaľujúcu sa v plážových karimatkách :O)))
Uf, dnes sa bude tuším doma vysvetľovať, i keď, iste to nebude také zlé, ako vtedy s tou plachtou :o))). No ale poďme späť. Stará mama zožratá, vlk leží zababušený v jej karimatkovej posteli a prichádza...Červená Čiapočka (Uf a zase to prezliekanie :o)...Mľask a už je aj Čiapočka minulosťou...Ale čo to, ujo horár a aj so psom. Tak, že by predsa len šťastný koniec? :o)
- - -
Nasleduje celodenný projekt... čítame rozprávku z čítanky a hneď aj píšeme si obsahy...
hľadáme na nete obrázky...
vyhľadávame slová s rozlišovacími znamienkami...
zisťujeme názvy jednotlivých postáv v angličtine, kreslíme...
a výsledok...
...Myslím, že znovu objavenie krídel, ako i schopnosti lietať, je jedným z najkrajších momentov v živote učiteľa (ale i v manželskom spolužití)...
