Už dlhšie som nepísal svoje nedeľné laické výklady Biblických príbehov, tak až dnes, po vyššie uvedenom zážitku.
Stručne:
...Abram aj so ženou zišli do Egypta. Pred vstupom do krajiny, požiadal Abraham ženu, aby všetkým vravela, že je jeho sestrou, lebo sa bál, že ženu budú kvôli jej kráse chcieť a jeho zabijú. V Egypte sa im darilo dobre a nahonobili si aj majetok, no faraón nakoniec zistil pravdu a Abrahamovi vynadal za ten podvod (no i keď na to prišiel, neublížil mu, len ich poslal preč)...originálny text nájdete: I.kniha Mojžišova 12:10 - 12:20, Abram odíde do Egypta. Strach ho pohne luhať.
Abram
Po prečítaní tohto textu som sa najskôr hneval na Abrama. On ako vyvolený takto zlyhal. Prečítané som vnímal ako kritiku do radov cirkvi, no stále mi tu čosi nehralo.
Saraj
Ale čo Saraj? Zachovala sa ona čestne? Veď podporovala klamstvo a žila pri tom v hriechu s faraónom? Tiež žiadne terno, povedal by som.
Faraón
Na prvý pohľad mi z tej celej situácie vychádzal nejnevinnejší faraón. No ak sa nad tým zamyslíme, vôbec nie je vylúčené, že čosi tušil. Veci týkajúce sa lásky je podľa mňa len veľmi ťažké skryť. Možno teda niečo vedel, či tušil a len si skrátka zakrýval oči pred pravdou, ktorá by mu mohla skrížiť plány.
Príbeh, ktorým som začal tento blog, zdanlivo nesúvisí s tým, čo sa stalo v Egypte, no pre mňa bol určitým nakopnutím v mojich ďalších úvahách. Neviem, akým bol ten mladík človekom, no v danej situácii ani na chvíľu nezaváhal a nezištne pomohol. Je dosť možné, že inde zlyhal a ublížil niekomu, no tu nie.
Až po tomto zážitku v trafike som si uvedomil, že zlo, obsiahnuté v biblickom príbehu u všetkých troch hlavných postáv nie je zlom konkrétneho človeka, alebo skupiny ľudí.
-klamstvo (i keď nepriame – lebo v kresťanskom ponímaní sa skutočne označujú jednotliví členovia spoločenstva ako bratia a sestry),
-pasívny - tichý súhlas s hriechom,
-nepátranie po pravde, len aby sme sa nedozvedeli, že musíme niečo zmeniť v náš neprospech.
To všetko sú veci, s ktorými sa stretávame v našich životoch aj my. Nuž hej, môžeme na plné ústa vykrikovať: „Ja taký nie som, to tí druhí!“ Ale skúsme si každý len tak sám pre seba zodpovedať otázku, či sa nám niečo podobné v živote už nestalo. Či sme to neboli práve my, tí zlí v podobnej situácii.
Sme ľudia a to je na tom krásne :o)
Sme ľudia. Každý z nás má svoje chyby a zlyhania. Nie sú medzi nami vinní a nevinní. Všetci sme obeťami i páchateľmi.
Sme ľudia. Každý z nás vykonal v živote mnoho dobrého. Nie sú medzi nami vinní a nevinní. Všetci sme obeťami i páchateľmi.
Sme ľudia a preto Prosím, nehádžme kamene.
...čítal som jednu knižku, kde na záver hrdina zamrzne. Ako tak umiera, príde Boh a ten hrdina tak dosť sebakriticky začne hodnotiť svoj život. Čo všetko bolo zlé z jeho strany a tak. No a viete, čo je sranda? Boh mu na každú vec, ktorou si sypal popol na hlavu odpovedal: "No, áno, to ti nevyšlo, ale spomeň si na to, ako si pomohol tam..."
Na záver teda len toľko: Som kladným hrdinom i podliakom. Som človekom. Pozriem na hviezdy a som...
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý je človekom :o)))
