Odrazu sa k mamine pritmolí Zuzka (mimochodom skvelá matematikárka z mojej triedy :o). Chvíľu sa ošíva, nič nevraví. Napokon medzi hŕbu papierov a blokov položí pokrkvané bankovky. Trošku sa červená a mlčí. Po chvíli sa dozvedám (od maminy), že ide o malú zbierku, ktorú na vlastnú päsť podnikla Zuzka spolu s Katkou „Krátkou“ (Medveď ty čítaj Speedy Gonzales :o) po skončení Gelnického campu.
Rodičia o ničom nevedeli. Dievčence sa vzadu v aute celú cestu o niečom dohadovali, čas od času čo - to zapísali, či nakreslili. Keď dorazili na miesto, kde malo pokračovať ich prázdninovanie, ohlásili malé predstavenie (spojené s predajom rôznych plagátikov a čo ja viem ešte čoho) určené pre rodičov, priateľov a známych. Počas tohto počinu sa im podarilo vyzbierať neuveriteľných 130 korún, ktoré vraj treba pridať do zbierky za DVD-čka s ekofilmom, aby sa na detskú onkológiu nazbieralo čo najviac peňazí.
Dievčence, ak by som teraz stál pred vami vo svojom povestnom klobúku, nezostalo by mi iné, len ho sňať a vystrúhať tú najsamväčšiu poklonu, akú si len dokážete predstaviť...
...venované Zuzke a Katke...s úctou váš (m)učiteľ...
