"Tam hore (boli to dobré dva metre nad zemou) sú zavesené štyri vajíčka. O desať minút prestrihnem lepiacu pásku, na ktorej visia. Vašou úlohou je za tých desať minút pripraviť niečo, čím tie vajíčka zachránite."
"Nesmiete sa dotknúť vajíčka, ani lepiacej pásky a nesmiete liezť na stoličky ani na stoly. To kvôli bezpečnosti," vysvetlil som deckám, lebo osobne tak nejako cítim, že deti ľahšie dodržiavajú pravidlá, ak rozumejú dôvodom, pre ktoré pravidlá zavádzame. "Tak šup šup. Najskôr si skúste v štyroch tímoch dohodnúť taktiku, ako na to."
"Sieť, sieť," zvolal jeden z nich a už ju aj naťahovali. Chcel som im povedať: "Nebláznite, keď ju budete mať takto pevne napnutú, vajíčko sa síce nerozbije pri páde do nej, no je dosť možné, že sa od nej odrazí ako od trampolíny a žuchne vedľa,"ale kúsol som si do jazyka a...
...nachystal som nožnice..."Tri, dva, jeden..." cvak, nožnice prestrihli lepiacu pásku. Vajíčko ľahúčko dopadlo do siete a ešte ľahšie sa odrazilo a plesk. Prekvapené decká pozerali na rozbité vajíčko ako puci ;)
Druhá skupina vsadila na vystlanú školskú tašku.
Myslím, že to bol perfektný záchytný systém a mal jedinú celkom malilinkú slabinu ;)
Utrafiť zdola miesto, kam presne umiestniť tašku, aby do nej vajíčko po odstrihnutí spadlo, bolo temer nemožné. Plesk, vajíčko padlo vedľa ;)
"Nesmieme to mať tak napnuté, lebo nám to vyskočí, ako im z tej siete," diskutovala skupina, ktorá si zvolila uterák.
Vajíčko hladko pristalo a nerozbilo sa.
Ďalšia skupina použila kabát. "Ešte rukávy, upchajme rukávy, aby nimi vajíčko neprepadlo!" A ono? Neprepadlo ;)
Sedeli sme a debatovali, ako prebehla záchrana. Uvedomil som si, že v podstate vôbec neriešime, ktorá skupina vajce zachránila a ktorá nie a že vlastne iba sumarizujeme, čo sme sa dnes naučili.
"Mali sme moc napnutú sieť, preto nám to vyskočilo. Možno sme mohli dať vedľa siete ešte ten kabát. Alebo sme mohli sieť rýchlo po odraze vajíčka posunúť a chytiť ho druhýkrát. Alebo sme ju mohli trochu uvoľniť."
"My sme mali uvoľnený ten uterák a dobre to dopadlo. Vajíčko sa nerozbilo ani nepuklo."
"My sme mali dobre pripravenú tú tašku, ale vajce padlo vedľa. Mal som poslúchnuť Tomáška. On mi vravel, že to netrafíme. Nabudúce ťa poslúchnem, Tomáško." "To je dobre," odpovedal s vážnou tvárou Tomáško Matúškovi ;)
"My sme mali kabát a upchali sme rukávy, aby vajíčko neprepadlo a ono neprepadlo."
Už-už som chcel celú akciu ukončiť a pustiť sa do písmena "B", keď mi odrazu napadlo...
"Počujte, rozbilo by sa vajíčko, ak by sme ho pustili do vody?" Trieda sa rozdelila na dva tábory. Jedni tvrdili, že áno, druhí zas, že nie. "Vyskúšajme to a kto prehrá, ten bude upratovať tie rozbité vajíčka." Prijali, a tak sme to skúsili.
A výsledok?
"Ešte mi napadá. Čo keby sme to skúsili pustiť z menšej výšky?" Nedala sa odradiť moja hravosť ;)
A tak sme postupne skúšali. Z tej malej výšky tesne nad hladinou sa nerozbilo. Ani z trochu väčšej. Ale ako sme postupne skúšali pridávať, dostávali sme sa vyššie a vyššie a... ako to dopadlo, zrejme tušíte ;)
Ako správni chlapi sme my, porazení, po skončení "vodovajcovej stávky", pristúpili k upratovaniu ;)
Keď bolo všetko upratané, pustili sme sa do "malého b"..
A "veľkého B"..
A aby sme príliš dlho nesedeli, skúsili sme "B" vytvoriť aj z našich tiel.
Aj skupinovo, veď tímová spolupráca ;)
Napokon sme vymysleli pesničku. Bol to tvrdý rock a fungovalo to asi tak, že každý z nás nakreslil nejakú vec, ktorá v sebe obsahovala písmenko "B" (bubon, balón, Bobi, obloha...) a spievali sme: "Išiel som lesom a stretol som tam (v tej chvíli niekto vystrčil svoju kresbu a všetci sme zvolali) BUBON..."
Koniec dobrý, všetko dobré, oprášil som staré šialenstvá a skúsili sme moju hitovku "Let´s move your body" (slovenský preklad: Pohni zadkom ;). Pokojne skúste aj vy :P
Priatelia, Králikáreň* je za mnou a ja sa vytešujem ako malý chlapec, lebo som zas kúsok ďalej v umení (m)učiteľskom. V čom? Viete, kým som ešte seriózne učil, vždy som sa snažil, aby decká mali všetko správne. Aby som ich za každú cenu priviedol rovno k správnemu výsledku, aby spoznali správne odpovede, aby pod mojim vedením používali správne riešenia...
...myslím, že som v tých časoch býval bláznom. Už som to tušil dlhšie, ale vďaka piatkovej Králikárni som definitíne pochopil, že nechať deti vyriešiť úlohu ako najlepšie vedia, nech pokojne niektoré spravia chyby, alebo len "polovičaté riešenie" a následne s nimi prechádzať všetky riešenia (tie správne aj tie nesprávne) a spoločne sa dopracovať k výsledku, je ďaleko lepšie a účinnejšie, ak ich chcem niečo skutočne naučiť...
...neviem, ako sú na tom iní učitelia, ale ja som mal v piatok radosť, že moji žiaci spravili chyby ;)
Adios a dozdivenia v ďalšej Králikárni :P
- - -
*Králikáreň je jeden deň v mesiaci, kedy zavítam do našej školy a trochu sa tam vyjaším. Súčasťou návštevy je snaha priniesť so sebou aj nejakú múdrosť starého blázna ;)
