Martin Štěpánek, 1.január 1995, Bojnice. Do šestnástich žil ako každý iný študent, ak nerátame drobné aktivity v podobe založenia žiackej školskej rady na základnej škole Dobšinského v Prievidzi a tiež prácu v mládežníckom parlamente v Prievidzi a množstve ďalších organizácií. Krátko po tom, ako prešiel na strednú školu (SOŠ polytechnická v Prievidzi), skrížil mu cestu KomPrax, vďaka ktorému zrealizoval svoj prvý projekt v živote. Takto naštartovaný založil s priateľmi mimovládnu organizáciu NanoSoft Slovakia, kde pôsobí ako projektový manažér. V súčasnej dobe tam riešia dva vzdelávacie projekty pre študentov, kde by radi vyškolili aspoň pár tisíc z nich. Okrem toho pracuje v ďalších dvoch firmách ako developer. Čoskoro sa chce pokúsiť založiť vlastnú firmu. Medzi jeho záľuby patrí geológia, informačné technológie, projektový manažment a marketing ale aj fotenie, bicyklovanie, turistika...nikdy by sa nestal tým, kým je dnes, nebyť jeho priateľov.
...začalo to asi takto...
(Keď si dopozeráte aktuálne ceny potravín, všimnite si privítanie malého Prievidžana Martina Štepánka :)
Ste pripravený? Myslím na rozhovor, prirodzene.
Káva vedľa mňa, takže žiaden problém.
Sa tvárite ako nejaký vyťažený človek, ale pokiaľ viem, ste obyčajný študent.
Okrem štúdia pracujem pre viacero firiem na rôznych pozíciach a k tomu fungujem ešte v niekoľkých organizáciách ako dobrovoľník.
Dúfam, že mi nebudete tvrdiť, že máte tiež šestnásť.
Sedemnásť.
A čo robíte pre tie firmy?
Programátora a redaktora.
(Pred stretnutím hádajte kde, Foto archív M.Š.)
Čiže môžem mojej žene odkázať, že jej spravíte lepšiu web stránku, ako sa podarilo mne?
Určite áno.
Momentálne ste študentom SOŠ polytechnickej. Čo ďalej?
Ešte mám pred sebou minimálne dva roky a potom sa uvidí.
Výška?
Pravdu povediac, moc neplánujem ísť a vysokú školu, myslím, že sa dá dokázať mnohé aj bez nej, ale ak by som šiel, tak zrejme by som sa chcel venovať projektovému manažmentu, alebo internetovému marketingu.
Na vašej fotografii na Fb som videl nejaký symbol. Vyzeralo to ako tekvica.
To je symbol protestu voči maturite.
Vy nechcete maturovať?
Chcem. Ide skôr o obsah, ktorý sa nepozdáva ako študentom, tak i učiteľom. Túto iniciatívu s nazvom "Protest STOP NESPRAVODLIVEJ MATURITE" rozbehla študentská rada stredných škôl.
Viete mi povedať konkrétne, v čom je problém s maturitou?
Ja som nematuroval, ale z počutia viem, že napríklad slovenský jazyk nebol slovenským jazykom, ale skôr fyzikou.
(Seriózny aktivista mládežníckej politiky, Foto archív M.Š.)
Aj keby to tak bolo, nie je to drzosť, že sa študenti a učitelia takto ozývajú? Veď predsa, čo povie minister, to platí!
Ak by bol minister konečne normálny človek na správnom mieste, tak určite.
Čo tým chcete povedať?
Aby sa reálne zaujímal o školstvo, o problémy žiakov a učiteľov a aby ich konečne riešil.
A to nerobí?
Ani on, ani jeho predchodcovia. Skôr mám pocit, že produkujú prázdne reči.
Však dobre, tak povedzte, ako na to?
Reči, že nie sú peniaze, podľa mňa neobstoja. Jednak mám stále pocit, že ak tu stále sú peniaze "na kradnutie", sú aj na zvýšenie platov učiteľom, či nákup učebníc ...a keby aj neboli, potom je úlohou ministra nájsť spôsob, ako peniaze do školstva dostať z iných sfér a zdrojov.
Čo sa stane, ak bude aj tento minister ignorovať kritickú situáciu v školstve?
Zrejme dôjde k štrajku, tak ako to učitelia už v minulosti avizovali.
Ale nešlo v minulosti len o politický manéver zameraný na atak predchádzajúcej vlády?
Myslím, že v prípade lekárov, to tak bolo z veľkej časti. U učiteľov si nie som istý, skôr si myslím, že veľká časť z nich to robí bez ohľadu na politické pozadie.
(Zase raz nejaký projekt, na ktorom sa Martin zúčastnil, Foto archív M.Š.)
Ozaj, na koho strane ste vy? Na strane učiteľov, ktorí tvrdia, že majú málo, alebo na strane politikov, ktorí kričia, že viac sa nedá?
Ja osobne na strane učiteľov a myslím, že pridať sa dá.
Voľakedy sme kričali na školských dvoroch: "Buď pripravený! Vždy, pripravený!" Ako to vidia študenti s prípravou na život? Sú po opustení školy pripravení?
Škola ma na život moc nepripraví. Pokiaľ sa chcem presadiť a uživiť, tak musím už počas školy absolvovať nejakú naozajstnú prax. V mojom prípade ide o prácu na weboch, ktoré kódujem a tiež skúsenosti získané počas dobrovoľníckych aktivít.
A bola by tu možnosť, aby škola pripravovala študentov aspoň crk lepšie?
Môj odbor sa volá "mechanik elektrotechnik". Učíme sa kvantum omáčky, ktorú reálne v praxi nevyužijem (teda pokiaľ sa rozhodnem robiť elektrikára) Myslím, že by bolo fajn prerobiť troška osnovy, aby reflektovali požiadavky trhu práce. Nuž a metódy by mohli byť aspoň trošku prispôsobené dnešným študentom, ktorí sú inými študentmi, než bola mládež pred dvadsiatimi rokmi.
(Prezentácia v rámci panelových diskusií, Foto archív M.Š.)
Na čo bol zameraný Váš projekt v rámci národného projektu KomPrax – Kompetencie pre prax?
Išlo o taký pracovno-vzdelávací víkendový workshop. Keď som rozmýšľal, čo mladým chýba, tak som sa stále držal svojej oblasti informačných technológií. Na príklade veľkých spoločností a ich tzv. hackathonmi (pracovno-vzdelavacie akcie) som usporiadal víkendovú akciu pre dvanásť ľudí, s ktorými sme riešili rôzne tipy ako na marketing, manažment projektov ...okrem toho sme vytvorili sme rôzne miniaplikácie a v rámci možností sme aj trošku športovali.
(Práca na projekte, Foto archív M.Š.)
Čo Vám to dalo?
Bol to pre mňa štartovací mostík. Vždy som bol aktívny, rád som pomáhal na akciách ako dobrovoľník...teraz som si vyskúšal niektoré veci z oblasti organizácie a manažmentu priamo v praxi a naštartovalo ma to do dvoch veľkých vzdelávacích projektov pre žiakov a študentov. Momentálne už riešim projekty aj s dvoma veľkými spoločnosťami. Je treba dodať niečo viac? Proste, KomPrax ma dostal z 0 na 100.
No pekne. A čo ďalej?
Momentálne chystám koncepty na nové projekty, ale zároveň aj chystám založenie spoločnosti, ktorá by poskytovala študentom brigády v oblasti IT. Rád by som totiž podobný priestor, aký mám ja, pomohol získať aj ďalším svojim rovesníkom.
Máte nejaký sen?
Keď budem mať osemnásť, rád by som rozbehol IT firmu. To by nemal byť veľký problém. Ak by sa firme veľmi darilo a zisky by boli veľké, tak by som rád založil študentský fond, ktorý by slúžil najmä na podporu aktivít študentov. Viem, zatiaľ je to nereálne, ale ako sen to obstojí, či?
Nuž, musím priznať, že na prvé počutie to znie trochu ako z lacného amerického filmu.
Základ je mať cieľ a za tým cieľom ísť. Potom sa uvidí.
(Celkom obyčajný študent, Foto archív M.Š.)
Ste bežný študent?
Som skôr anomália. Musím povedať, že sa na mne spolužiaci bavia, keď sa namiesto piatkovej pitky venujem niektorej z vyššie spomínaných aktivít. Dokonca ma prezývajú „minister“.
Nenapadlo Vám niekedy, že by ste chceli byť ako ostatní?
Nechcel by som byť ako ostatní, i keď niekedy sa snažím trochu menej vytŕčať z radu. Šetrí to mnoho komplikácií a problémov...
Keď občas čítam Vaše statusy, cítim sa menejcenný.
Rád sa pochválim dobrým a úspešným projektom.
Je dosť neskoro. Chystáte sa zajtra do školy?
Samozrejme.
Ako vyzerá Váš bežný deň?
Vstanem a vybavím maily a správy...idem do školy...zo školy utekám do firmy...prídem večer a riešim ďalšie pracovné veci, tentokrát však týkajúce sa dobrovoľníctva...spať chodievam okolo polnoci až jednej nad ránom.
(Foto archív M.Š.)
Ale kde ostáva život?
Netreba sa báť, miesto pre priateľov sa nájde vždy.
Ďakujem za rozhovor
Ps: Rozhovor bol autorizovaný a Martin v prepise nič nezmenil.
