Martina Solčanská, 5.55 ráno, 8.6. 1981, Bratislava. Mala sa volať Matúš, ale keďže nie je chlapec, volá sa Maťa. Miluje históriu. Kdesi, počula, že deti, ktoré sa narodili s pupočnou šnúrou okolo krk, sú geniálne a má pocit, že to asi bude pravda. Narodila sa s pupočnou šnúrou okolo krku. Vychodila tri školy. Základnú v Hlohovci, strednú (gymnázium) v Trnave a vysokú (FF UKF história – žurnalistika) v Nitre. Živí ju život novinárky... a popritom živí životý iných svojimi literárnymi ambíciami.
Môj ocko sa v dievčenskej literatúre moc nevyzná. Môžem spraviť rozhovor s Vami ja?
Jasné.
(Spovedaná Martina, spovedajúca Viki, popíjajúci ja, foto - Veve Králička)
Niekde ste sa vyjadrili, že ste Aprílové dievča napísali, keď ste sa doma nudili. Nebolo by dobre, aby nás dospeláci nechali nudiť sa? Možno by sme aj napísali nejaké pekné knižky.
To by sa vám tak páčilo. Necháme vás nudiť sa a vy budete na Facebooku.
Preferujete prísnejšieho učiteľa, alebo srandistu?
Mala som pani učiteľku, ktorá nám porozprávala všetky „rodinné story“ a samé chi chi, cha, cha a vedomosti z toho predmetu mi potom veľmi chýbali. Tak asi skôr toho prísnejšieho. Ale je dôležité povedať, že vtipne a veselo učiť je iné, ako samoúčelne zabávať žiakov.
Vraj ste aj učili. Stretávate niekedy svojich bývalých žiakov?
Učila som v obci Bojničky, neďaleko Hlohovca a bývam v Bratislave, takže ich nestretávam. Ale je to srandovná predstava. Učila som v 2002 desaťročné deti, teraz už to budú dospeláci, istotne aspoň o hlavu odo mňa vyšší, to radšej nebudem riskovať :)
Keď si prečítate svoju knižku, nemáte pocit, že ide o texty niekoho iného?
Svoje knihy nečítam. Dosť na tom, že trpím, keď robím korektúry svojich textov a trápiť sa takto dobrovoľne ešte druhýkrát?
Ste spisovateľka, alebo novinárka?
Myslím, že skôr novinárka. Spisovateľ je človek, ktorý napísal mnoho kníh, ľudia ho poznajú a poznajú aj jeho knihy...čo ja viem... dostane sa do učebníc. Neviem, skrátka, keď sa tak pozriem na seba do zrkadla, nevidím tam spisovateľku, ale novinárku.
(S električkou vo vlasoch, foto archív M.S.)
Ale novinári majú veľkú moc. Nebojíte sa, že raz niekomu veľmi ublížite, alebo nebodaj zničíte život? I keď to možno bude neúmyselné.
Jasné, že to človeku napadne. Dúfam, že sa mi také niečo nikdy nestane. Na druhej strane, okrem toho rizika tu vidím aj potenciál pomáhať ľuďom a písať veci, ktoré sa im páčia.
V každom článku o Vás, či rozhovore sa spomína, že ste sa nenarodili v apríli. Uvedieme to aj sem?
Radšej nie. Môžeme uviesť, že som sa nenarodila v decembri.
Momentálne ste spolu so Zuzkou Šulajovou mojimi dvoma najobľúbenejšími autorkami. Poznáte Zuzku Šulajovú?
Osobne nie, ale viem, že tiež píše.
(Martina Solčanská - portrét, Veve Králička)
Keď som sa snažila ockovi vysvetliť, čo je na Vašich knižkách super, pozeral na mňa ako puk. Ako mu to mám vysvetliť?
Ide o to, že je to príbeh, ktorý sa môže stať hociktorému dievčaťu. Ale každé vysvetľovanie je asi zbytočné. Ako by mohol porozumieť babským veciam.
Píšete pre mládež?
Napísala som zatiaľ len štyri knihy. Dve pre mládež a dve pre dospelých.
Prečo píšete?
Je to relax a zábava. Veď som Vám vravela, že som novinárka :)
Študovali ste históriu. Čo takto historický román?
Brrrrrr. Ani náhodou. Študovať historické dokumenty a zisťovať fakty, aby som náhodou v knihe nenapísala nejakú hlúposť? To teda nie. Lebo by sa zo zábavy stala práca a to nechcem!
(Túto knihu čitatelia doslova hltali, foto archív M.S.)
Ktoré veci, potrebné k životu ste sa naučili až v praxi?
Všetky praktické veci. Nakupovať, variť, prať, žehliť, vybaviť veci na úrade, dohodnúť stretnutie, získavať kontakty..
(Martina Solčanská - portrét, Viki Králička)
Skúsime poohovárať dnešné deti?
Keď pozerám na dnešné deti, zdajú sa mi byť omnoho nesamostatnejšie ako sme bývali my. Rodičia im dali všetko na zlatom podnose a deti, keďže nemusia nič riešiť, chýbajú im takéto praktické skúsenosti. Hm, len neviem, či neohovárame skôr rodičov.
Momentálne beží národný projekt, v ktorom sa dospeláci snažia ponúknuť deckám práve chýbajúce praktické ručnosti. Čo vy na to?
Vychovávame si budúcu generáciu, ktorá sa o nás bude starať. Bude riešiť problémy a potreby celej spoločnosti, teda aj mňa. Keď nič iné, bude robiť na naše dôchodky, tak nech to zvládne čo najlepšie :)
(Aj knihy sú občas smädné, foto archív M.S.)
Patríte k ľuďom, ktorí pri strete s problémom nadávajú, alebo skôr riešia?
Oboje. Najskôr si riadne zanadávam, potom sa naštvem a vyriešim. A často riešim problémy druhých, ktoré sa ma netýkajú. Vlastne už od školy. Trošku ma mrzí, že sa občas stane, že práve ten, koho som sa zastala, napokon cúvne. „Takže to mám asi v krvi, páliť si prsty aj za druhých“, poznáte to? Vašo Patejdl. Tak to je o mne.
Rebel, alebo bifľa?
Ja som taká zvláštna kombinácia. Aj rebel aj bifľa. Veľmi rada som sa učila, vždy som musela mať samé jednotky. Ale nikdy som podlizovací typ. Práve naopak, bola som rebel. A vôbec sa nechápem, veď tí podlizovači sa majú vždy lepšie :)
(Dobré pivo skrátka nemôže byť zlé, foto archív M.S.)
A platí to všade? Povedzme u ošetrovateľa zvierat?
Ten, ktorý sa bude riaditeľovi podlizovať, pôjde kŕmiť rybičky. A ten, čo nie? Niekto predsa musí nakŕmiť aj krokodíly...Ale prečo zase ja?
Vďaka za rozhovor.
Ps: Rozhovor bol autorizovaný a Martina Solčanská v prepise nič nezmenila.
