Slovenské školstvo je plné výtlkov. Každoročne ich zodpovední znovu a znovu narýchlo nekvalitne poopravujú, na čo minú kopu peňazí (i keď asi zďaleka nie len na to), pričom je vopred jasné, že o rok bude výtlkov zase viac a celá situácia sa zopakuje, len v o čosi väčšom rozsahu. O koľko rozumnejšie by bolo, rozbiť zničené cesty a natiahnuť tam nový kvalitný koberec. Áno, nie je dosť peňazí na takúto opravu všetkých rozbitých ciest, ale na jednu iste sú. Zvyšné cesty by ostali plné výtlkov, ale na budúci rok by tu bola jedna cesta, ktorá by bola bez výtlkov a nepotrebovala by temer žiadnu opravu. No a ďalší rok by k nej pribudla druhá. Zase len kúsok, na ktorý by boli peniaze, ale zase rozbiť a zase položiť nový kvalitný koberec.
Tento postup má samozrejme jednu veľkú nevýhodu. Počas štyroch rokov (volebného obdobia) sa podarí opraviť len veľmi malú časť cestných komunikácií, preto stavbári (ministerstvo školstva) nemôžu počítať s prílišným nadšením vodičov (učiteľov). Na druhej strane, za seba vravím, že by sa mi omnoho viac páčilo mať po štyroch rokoch štyri kvalitné cesty v slovenskom školstve, než kopec nekvalitných ciest, ktoré sa budú rok od roku len zhoršovať.
Milí cestári ministerstva školstva, partizánčiny a nesystémového lepenia výtlkov tu už bolo dosť a nikam to zjavne neviedlo. Začnime stavať nové cesty!
S pozdravom
Jeden obyčajný vodič
TENTO TEXT NEMÁ S CESTÁRMI a CESTAMI NIČ SPOLOČNÉ, JE TO TEXT O ŠKOLSTVE ;)
