Keď som nastúpil do Vištuku ako začínajúci učiteľ na svoju prvú "štaciu", udiala sa mi taká "nepríjemnosť". Žiaci ma neposlúchali. Vzal som teda výtržníkov do riadieľne, reku, veď oni uvidia!
Pán riaditeľ im rázne dohovoril, že ako si to predstavujú a toto je nemysliteľné a nikdy viac nechce, aby sa podobná situácia zopakovala a vraj odchod. Žiaci sklopili uši a odišli. Už - už som víťazoslávne vykročil z riaditeľne aj ja, keď v tom... "Pán Králik, toto už nikdy nerobte. Urobte si so žiakmi poriadok sám, inak ste u nich skončili a na prirodzenú autoritu a rešpekt z ich strany môžete okamžie zabudnúť."
Nikdy som na to nezabudol a v priebehu tých jedenástich rokov, ktoré som strávil za katedrou, som už nikdy viac svoje dieťa do riaditeľne nepriviedol.
Milí učitelia, chcete kouča, ktorý dá do poriadku vašich žiakov? Hm, tak takého nemám a popravde...ak by som aj mal, nedám vám ho, lebo by ste v danej triede skončili a na autoritu tam, by ste rovno mohli...ale veď viete :)
S úctou a vďakou venované pánu riaditeľovi Miroslavovi Jedličkovi...
