V tej chvíli som pocítil k tomuto úplne cudziemu človeku zvláštnu náklonnosť, úctu a lásku. Opäť som mu rukou ukázal, aby prešiel a on znovu naznačil, nech idem prvý ja. Takto sa to opakovalo ešte niekoľkokrát. Nakoniec som ho svojou vytrvalosťou predsa len presvedčil. Pomaly, úplne pomaličky prešiel cez cestu, dôstojne sa pritom podopierajúc o svoju paličku. So záujmom som sledoval každý jeho pohyb. Keď si to tak spätne premietam, jedinečnosť tejto príhody spočíva v tom, že na jej konci nebol víťaz ani porazený. Len dvaja ľudia, ktorí sa majú radi. Kdesi som počul, že sa anglickým turistom pred cestou na Slovensko dostáva varovanie pred nebezpečnými slovenskými vodičmi. Neviem prečo, ale myslím, že by tomu vôbec nemuselo byť tak. Želám dnes na prechodoch málo víťazstiev a veľa lásky všetkým vodičom i chodcom.
9. mar 2006 o 07:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 026x
Moja malá útecha pre anglických turistov : )
Sedím v aute, blížim sa k prechodu pre chodcov a z reproduktorov sa ozýva: „...více méně se to dobře vyvíjí, život je návykovej a někdy zabíjí...“. Už z diaľky spozorujem chodca a tak vyhodím rýchlosť. Postupne pribrzďujem až úplne zastanem niekoľko metrov od prechodu. No deduško, opierajúc sa o palicu, akoby si môjho počínania vôbec nevšimol. Mierne som sa uklonil a mávnutím ruky naznačujem, že môže prejsť. Stalo sa niečo, čo som nečakal. Starček sa usmial, tiež sa mierne uklonil a podobne nonšalantným pohybom ukázal, že prednosť mám ja. Obaja sme sa na seba usmievali a hľadeli si priamo do očí.
Dávid Králik
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
