A Paľko ju hneď dopĺňa: „Nebude zas nejaká písomka?“ „Ale veď tu nemáme počítače,“ pohotovo reaguje ktosi ďalší.
Začal som dosť oficiálne (nemohol som si odpustiť možnosť, ešte raz ich nachytať :o): „Viete, nie všetci ste výbornými žiakmi, to si musíme povedať na rovinu a nie všetkým z vás sa podarí dostať na vysoké školy, preto dnešný deň budeme venovať tomu, aby sme si zdokonalili manuálne zručnosti, perspektívne potrebné pre menej študijné typy."
...Koniec - koncov aj ich učiteľ sa temer stal murárom :o)
Na úvod som informoval deti o tom, že časnícke povolanie sa do budúcna bude zlučovať s kŕmením zákazníkov. V zápätí si posadali oproti sebe, každý z nich dostal do ruky kornútok zmrzliny a ja som im pozaväzoval oči. No a potom už to bolo jednoduché. Každý musel nakŕmiť parťáka oproti sebe :o)
Niektorí boli fakt mimo, tým som odporučil začať sa poriadne učiť :o)
Iným to celkom šlo :o)
Po čašníkovi prichádza na rad povolanie: Holič - kaderník :o) ...
Tým prvým to moc nešlo, lebo do poslednej chvíle neverili, že to myslím vážne :o)
Potom sa do toho obul Filip a ukázal ostatným, ako na to :o)
Roman to trochu doladil, s citom, ktorý prislúcha synovi skutočnej kaderníčky :o)
No a keď sa postupne vystriedali všetci...
Len pre porovnanie, toto je foto z pred dvoch dní, z našej záverečnej akadémie :o)
Nakoniec som ešte rozdal vysvedčenia a rozlúčil sa s trinástimi žiakmi, ktorí z mojej dvadsaťpäťčlennej posádky odchádzajú na gymnázia...
A takto končí príbeh jednej 4.B. a jej (m)učiteľa...
...Veľa šťastia moji milí Prďoláci a nezabudnite: Vy ste tí, ktorí môžu zmeniť svet...
s úctou váš bývalý (m)učiteľ...
