"Vymyslel som vám túto krátku rozprávku o veveričke."
...Les sa ozýval rytmickým ďatlím klopaním. Malý veveričiak, ktorého tieto zvuky opäť zobudili, sa ponaťahoval a opatrne vystrčil hlavu z bútľaviny svojho starého stromu. Na zemi si nevšimol žiaden pohyb, vlastne vôbec nič podozrivé. Pomaly sa teda osmelil a najtichším spôsobom, ako len vedel, zliezol dole. Slniečko príjemne hrialo, veselí horári si obďaleč pospevovali a všade dookola mierumilovne bzučali včely i osy. Motýľovi, ktorý si bezstarostne lietal z kvetu na kvet, ihrali krídla všetkými farbami dúhy ...
Odrazu sa tesne pred našim nešťastným veveričiakom zjavila mačka. S prižmúrenými očami ho povýšenecky pozoruje. Náš malý hrdina v okamihu pochopil, že tu niet nádeje na útek. Rozhodol sa teda ukryť vo svojej veľkej vreckovke, ktorú nosil neustále so sebou (nakoľko sú veverice tvory veľmi zábudlivé, každá z nich má u seba podobnú vreckovku s malým uzlíkom).
Pomaly, pomaličky vyťahoval svoju vreckovku. No práve vo chvíli, keď už sa s ňou chcel prikryť, stalo sa čosi divné. Mačka skočila. No nie po ňom – po našom veveričiakovi, ale po uzlíku vreckovky. V momente sa z nebezpečného lovca stalo mierumilovné a hravé mačiatko. Veveričiak vyviazol živý a zdravý a odvtedy vyviazli podobným spôsobom mnohokrát aj jeho verní kamaráti...
"Vymyslite jej nadpis, doplňte i/y , vypíšte podstatné mená a určite ich gramatické kategórie, rovnako aj prídavné mená, slovesá...vyberte si slová z rozprávky, na ktorých mi ukážete skloňovanie a na iných zas časovanie, napíšte stručnú osnovu, obsah, spravte ilustráciu, nájdite na internete nejaké informácie o veveričkách a na záver pridajte vlastné pripomienky k tomuto testu," dokončil som jedným dychom. "Testu? Toto je test?" ozvalo sa niekoľko prekvapených hlasov zároveň. "No jasné! Len nezabudnite, že tvorivosti sa medze nekladú. Čím zaujímavejšie spracovanie témy, tým lepšie :o)"
Bleskovo som porozdával papiere s rozprávkou (samozrejme s vynechanými i/y :o) a o chvíľu to už v triede vrelo. Decká pobehovali a lepili a strihali a skloňovali, časovali a hľadali na internete a po pár hodinách, keď bolo po teste...
Tento testík zaznamenal u detí veľký úspech a pritom nerobili nič mimoriadne. Vlastne by na bežnom teste robili z gramatického hľadiska úplne to isté, len by sa pritom tak dobre nezabávali.
Ešte mi napadá: Žijeme v dobe, kedy sa najlepšie uplatnia tí, ktorí dokážu tvoriť a vymýšlať. Základom úspechu, je okrem vedomostí, nápad. Niečo, čo je iné, čo má myšlienku, iskru... skrátka niečo, čo má "dušu". Prečo teda neviesť decká v školách k tomu, aby túto tvorivosť a fantáziu využívali aj pri bežných písomkách a testoch?
Ps: Pri tvorbe zadaní a úloh v našom alternatívnom testíku som vychádzal zo štandardov a obsahovo bol test na úrovni klasického testu zo slovenského jazyka.
