Raz som bol na nočnej smene vo Volkswagene. Bolo to náročné, keď sme ráno o šiestej končili, chlapi tam grcali od únavy. Peňazí nie je nikdy dosť a tak som bol o tri hodiny neskôr, nahlásený na ďalšiu brigádu - fóliovanie časopisov (10 halierov od kusu vyzeralo dosť biedne, ale keď ste sa do toho riadne opreli a nevšímali si smrad z popálenej kože na rukách, mohli ste kľudne zmáknuť aj 1300, či 1400 „časákov“ za hodinu :o)). Než som začal fóliovať, trochu som sa dal dokopy (rozumej zopár štamprlíkov preložených pivečkom :o).
Pomedzi vyššie spomínané každodenné „chlastania“ som občas vložil nejaký ten nočný žúr. Tie boli najhoršie, lebo si človek od určitého momentu nič nepamätal. Pil som všetko, no hlavne veľa.
(I.kniha Mojžišova 6:5-14, Oznámenie potopy a stavba korábu)... Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi a zabolelo ho srdce. I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu země človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá aý po plazov a nebeských vtákov, lebo som oľutoval, že som ich učinil.Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových…. Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí, zem je plná násilia. Vyhubím ich zo země. Urob si koráb z goférového dreva…
Už je to vyše dvoch rokov, čo Nóach vo mne vyplával a alkohol (lepšie povedané opíjanie sa) zanechal zániku v potope. Aby som sa priznal, občas si pivo ešte dám (napríklad na blogostretkách :o), ale je to skôr príležitostne a keď sa niekedy stane, že mi ho Baška kúpi domov, nie je výnimkou, že sa v špajzy suší dobré dva – tri týždne :o)
Neviem, ako ten príbeh pokračuje v Biblii (lebo tú knihu čítam pekne poporiadku :o), ale z mojej skúsenosti tak nejako tuším, že jedna potopa nestačí. Keď sa totiž môj Nóach usadil kdesi v novej zemi, vychádzajú na svetlo ďalšie mrzutosti mojej povahy. Je na čase postaviť ďalší koráb…nasleduje ďalšia potopa… a ďalšia…
Možno o tom by mohol byť zmysel života: Zažívať potopy. Utápať v nich svoje mrzutosti(slabiny a zlobu), no vždy vziať so sebou to najlepšie z nás…
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý miluje more, lebo more mu poskytuje príležitosť zbaviť sa mrzutostí : )))
