Včera som sa s priateľmi vybral na hríby. Trochu sme to večer pred tým natiahli a tak sme vyrazili až v čase obeda. Napriek tomu, že išlo o úrodný kraj, čo sa hríbov týka, výsledok bol kvôli oneskoreniu dosť neistý. Vstúpili sme do lesa a začali hľadať. Odrazu som zbadal dubáčik. "Mám!" vykríkol som celý šťastný a ako som sa zohol, zbadal som.."druhý, tretí, štvrtý!" radostne som dodával. Kým sme sa vyteperili až na vrchol, počul som seba i mojich priateľov niekoľkokrát zvolať: "Mám!" alebo "Tu je celá rodinka," alebo "Len suchohríb, ale krásny!" Občas som zvýskol, no keď som sa prizrel bližšie, zistil som, že nejde o dobrý hríb a bol som trošku sklamaný, ale o to viac som hľadal ďalej.
A presne toto ja osobne vnímam ako najväčší problém Planéty. Dokážem si predstaviť, že ministerstvo dotlačí Agemsoft, a.s. , aby z nehoráznej ceny zľavili, ba možno pod nátlakom verejnosti a médií vytvorí priestor pre konkurenciu, aby tiež ponúkla čosi obdobné. Viem si predstaviť dokonca aj to, že ministerstvo donúti protistranu, aby opravila faktické chyby. No to, čo si neviem predstaviť, je, že jej autori zmenia celú filozofiu, ktorú momentálne Planéta má. Filozofiu, ktorá ponúka fakty namiesto hľadania...odpovede namiesto otázok...istotu namiesto vzrušenia...
Aby som sa vrátil k tým hríbom. V prenesenom zmysle možno povedať, že Planéta ponúka získanie hríbov bez hľadania a vzrušenia z neho... " Jednoducho si, milé deti, vezmite nákupnú tašku a utekajte si kúpiť hríby do obchodu!"
Neviem, ako sa na vec pozerajú ostatní učitelia, no ja by som deťom nikdy neponúkol "nákup" namiesto riadnej "hubačky". A to, ani keby to bolo zadarmo, nieto ešte za šesť melónov...
