Skúšanie veľmi nemusím, no ale niekedy aj to musí byť...
„K tabuli pôjde...hm hm hm...“ v triede je hrobové ticho, „...Braborka.“ Netvárila sa nadšene a dopredu sa prišuchtala len veľmi pomaly.
„Tak Barborka, skúsme dýchaciu sústavu,“ poviem a otočím sa smerom k nervóznej dievčinke. Tá sa sprvoti ošíva, zjavne sa neučila a teraz loví v pamäti, o čo by sa mohla oprieť. Odrazu sa jej rozžiaria očká a víťazoslávne spustí: „Začína ústami a nosom, vzduch ide potom ďalej do tela, a celá dýchacia sústava končí riťou.“ „Čím končí?!?“ zvolám zdesene. Dievča s bohorovným kľudom zopakuje:„Predsa riťou,“ a než stihnem čokoľvek namietať dodáva: „Pán učiteľ, veď prdy sú tiež vzduch, nie?“ Na dôvažok si ešte ťukla ukazováčikom po čele, asi akoby vravela: "To dá predsa rozum..."
Niektoré odpovede sa skrátka oznámkovať nedajú :o)))
