Pozerám na ich znechutené tváre a vôbec sa ich znechuteniu nedivím. Je dosť pravdepodobné, že i ja sa tvárim veľmi podobne (i keď v mojom prípade je to čistá pretvárka :). Postupne som teda porozdával "strategický" dokument :) a požiadal ich, aby si ho prečítali a následne podpísali.
"Ak niekto nemá pero, mám tu nejaké erárne, aby nám to podpisovanie netrvalo pridlho."
O chvíľu boli všetky papiere podpísané a bezpečne uložené v mojich rukách...
"Ak by sme boli v škole a ja by som vás chcel FORMÁLNE naučiť, aby ste nikdy nepodpisoval niečo, čo ste si vopred dobre neprečítali, nadiktoval by som vám do zošitov: Nikdy nepodpisujeme niečo, čo si riadne neprečítame! a vy by ste sa to potom naučili. Lenže, my nie sme v škole. Sme na workshope zameranom na KomPrax a s ním súvisiace neformálne vzdelávanie." Pri týchto slovách som vzal z kôpky vrchný papier a začal čítať vetu, ktorá bola ukrytá kdesi uprostred seriózneho dokumentu:
"Tak toto, priatelia, toto je neformálne vzdelávanie. Práve ste sa neformálne naučili, že neradno podpisovať čosi, čo si riadne vopred neprečítate. Práve takouto (ne)formou získate počas vzdelávania v národnom projekte KomPrax sľubované Kompetencie pre prax - alebo ak chcete praktické zručnosti do ďalšieho života."
Tetku Byrokraciu skutočne nemusím, rovnako, ako väčšina bežných smrteľníkov, no i tak jej dnes musím poďakovať, že mi tak milo a bezbolestne pomohla účastníkom workshopu vysvetlit pointu neformálneho vzdelávania a odštartovať tak moju prezentáciu projektu :)
Tak teda ďakujem :)
