"Neznášam chémiu. Teda presnejšie, predstavte si, že som žiak, ktorý neznáša chémiu a vašou úlohou je pripraviť nejakú prezentáciu alebo čokoľvek, čím ma naučíte neúplný elektrochemický rad napätia kovov tak, že až dnes popoludní pôjdem odtiaľto, bez problémov si ho v aute odrapkám. Už ste to preberali v škole?" Pokrútili hlavami. "O to lepšie," vravím spokojne a potešene si šúcham ruky.
- - -
Najskôr krátka bojová porada v tímoch...
...a potom...
Horí SODÍK horí, na HORČÍKovej holi...
Prihraj HLINÍK, prihraj ZINOK..
Daj si jablko, spolovice ŽELEZNÉ a spolovice OLOVENÉ...
Haló, jasné že som dala kvety do VODÍKa. Čo som povedala? DO VODÍKA? Myslela som do vody...
V MEDENEJ rakvi budú odpočívať...
Konečne prichádza! STRIEBORNÝ rytier na ZLATOM Pegasovi.
(Výber fotografií a komentov je zo štyroch rozličných spôsobov, ako do mňa natrepať ten neúplný rad reaktivity kovov, nie z jednej, preto tá obsahová nesúrodosť :)
- - -
Keď bolo po všetkom, v kľude sme si so študentmi prešli, čo všetko si počas snahy, naučiť ma spomínaný rad, precvičili (veď viete, tie naše štandardné komprax zručnosti :). Jasné, že najskôr komunikovali, potom plánovali, trošku(dosť :) načreli do kreativity, motivovali seba i mňa, rozdelili si úlohy (manažovali svoje činnosti) a plnili ich..
- - -
Zrazu mi napadlo ešte čosi, čo síce nesúviselo s mojim poslaním tu (teda šírenie osvety, že sa oplatí organizovať podujatia, aby sa človek pri tom učil bežné zručnosti potrebné prakticky v každom zamestnaní :), ale súviselo to so mnou, teda presnejšie s mojou (m)učiteľskou dušou :). A tak som spustil...
"Počas vašich prezentácií som si pošepky opakoval názvy prvkov, ktoré sa tam objavili. Dôvod bol jednoduchý: Nechcel som vás sklamať, že by som sa to nenaučil. Ak by som to však nerobil, zrejme by som sa síce zabavil, ale je dosť možné, že by vaša úloha, naučiť ma ten rad, ostala nesplnená. Rozhodla moja motivácia. Napadá mi, že akokoľvek pútavá hodina bez interaktivity a zapojenia žiaka, nemusí priniesť očakávaný efekt. Inými slovami, ak by ste ma zapojili a ja by som bol súčasťou scénky, kde by som hádzal loptu jednotlivým prvkom a musel ich oslovovať, alebo by som jazdil na zlatom Pegasovi, či jedol olovené jablko...nuž v takom prípade by som sa možno naučil spomínaný rad aj bez osobnej enormnej zainteresovanosti."
- - -
Čo dodať...trielim domov a ako strelený si opakujem: "Sodík, horčík, hliník, zinok, železo, olovo, vodík, meď, striebro, zlato."...
- - -
...v mene žiaka, ktorý neznáša chémiu, aj v mene bývalého (m)učiteľa...jedno obrovské ĎAKUJEM...
... študentom, ktorí ma naučili nie len neúpný elektrochemický rad napätia kovov, ale pomohli mi uvedomiť si, že zábava bez interaktivity zostáva často bez potrebného edukačného efektu...
... učiteľom i vedeniu Gymnázia v Krompachoch... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...
... pani učiteľke Anke...za obed a za všetko ostatné :)
Adios a dovidenia 5.6.2012 v Krupine, priatelia :)
