On neznášal Maďarov a ja som trikrát týždenne trénoval v Budapešti. On nemal rád Rómov a ja som obdivne hľadel na Laciho, ktorému brali oné...vzorce : ). On bol silne pro-slovensky orientovaný a pre mňa bolo najkrajším miestom na svete Poříčí v Južných Čechách. Napriek tomu sme sa od prvej chvíle stali priateľmi. Povedal by som, veľmi dobrými priateľmi. Robili sme spolu tábory, chodievali sme do kostola a následne do „krčmy“, aby sme to „duchovné bohatstvo“ dopodrobna nanovo prediskutovali. Niekedy sme sa vídali denne, inokedy sme o sebe nepočuli dva roky. No frekvencia našich stretnutí nebola vôbec podstatná. Stretnutia boli vždy skvelé.
Bolo to už veľmi dávno a mnohé sa za ten čas zmenilo
Juky už nenadáva na Maďarov. Oženil sa. Vzal si Ildikó. Rúča to dievčina, ktorá dokázala tomu môjmu „chmuľkovi“ jasne vysvetliť, ako veľmi sa mýlil pri pohrdaní našimi spoluobčanmi : ). A čo hovorí o Rómoch? Citujem pár slov, keď sme končili náš rytiersky camp, kde mal Juky spolu s Vladom Sendreiom na starosti futbal : „Tí moji malí Romáčikovia boli takí skvelí. Musíme spraviť nejaké víkendové stretnutie, najlepšie u nás, V Štiavnici, kde sa opäť všetci uvidíme.“
Ako som už spomínal, mnohé sa za ten čas zmenilo. Snáď okrem jediného. Okrem nášho priateľstva.
Ps: Juky mi volal, že ubytovanie na ten "camp remake" v Štiavnici pre 35 detí zabezpečí (aj finančne : )on sám (klobúk dole). Zostáva ešte doprava. Ak má niekto možnosť zabezpečiť mikrobus, resp. autobus s poskytnutím nejakej zľavy, ozvite sa mi prosím. Lebo vieme, že ak nevybavíme dopravu, osadové detičky iste neprídu.
Pps: Stalo sa v campe pred mesiacom... Môže byť čosi po polnoci. „Dobrú," vraví Juky a vchádza do izby. Keď už sú dvere jeho izby takmer zatvorené, zašepkám: „Juky?“ Vyklonil sa, rovnako, ako vtedy na „intráku“:
„Máš veľké puky...“
...priateľstvo...
