Je osem hodín a v triede sa ozýva: "Pán učiteľ, kedy nám rozdáte vysvedčenia?" Zatváril som sa mimoriadne vážne a oznámil som, že tak významnú vec nemožno odbiť len tak, po domácky. Nechápavo pozerali a čakali, čo bude. Vytiahol som teda zo desať kravát (celý môj domáci repertoár) a vravím, že vysvedčenie dostane len ten, kto si dokáže uviazať kravatu. V zápätí nastúpila prvá skupina pred tabuľu a hor sa trénovať.
Keď prešli všetky deti výcvikom, nastal čas na individuálne dolaďovanie formy (a poviem vám, bolo čo dolaďovať :o)
No keď sme zhruba po dvoch hodiná skončili s dolaďovaním, stálo to za to. Uzlíky na krku ako z módneho katalógu (teda väčšinou :o) Zavelil som teda k frontálnemu útoku na vysvedčenia, pričom prvých desať detí z triedy dostalo minútku na prípravu svojho dôstojného zovňajšku :o)
Každý, kto prevzal vysvedčenie, odovzdal vzápätí svoju okrasu susedovi, aby sa aj ten mohol pripraviť.
Keď som odovzdal posledné vysvedčenie, zostávalo nám sotva desať minút do konca predpísaného dvapol hodiného maratónu. Trochu sme teda pospievali a rozlúčili sa s vierou, že sa zas v septembri stretneme....
...pekné prázdniny, decká...
