"Žiacke" nikdy neberiem len tak a nebolo tomu inak ani dnes. Na začiatku matematiky sme mali "kovbojku". To je súťaž, kde sa vždy postavia dvaja a kto skôr povie výsledok mnou zadaného príkladu, ten ostáva stáť. Postupne sa počet stojacich zmenšuje, až napokon stojí iba jeden. Tomu dám "smajlíka", alebo napíšem nejakú serióznu pochvalu v zmysle: "Dnes bol Váš syn rýchlejší než jeho vlastný tieň." :o)
Dnes som sa obmedzil na toho "smajla", dôvody si zrejme domyslíte sami, no ak náhodou nie, vedzte, že sme dnešnú matematiku skúšali, aké je to byť nevidiacim :o).
Po súťaži nasledovala päťminútovka. Nikto neopisoval i keď knihy na laviciach zostali otvorené..
Aké jednoduché, pozbierať päťminútovky... ak vidíte...
Jednou z najťažších vecí pre týchto drobcov sú podľa mňa slovné úlohy. Tú dnešnú museli spracovať pomocou plastických písmen, ukladaných na špeciálnu tabuľku.
Na Vianoce spadlo 8 snehových vločiek. Na Nový rok 4 krát viac. Koľko snehových vločiek spadlo na Nový rok?
V 8
NR W(to bolo asi myslené ako neznáma, decká v mojej triede neradi používajú x,y :O)
W OK4 (Predpokladám, že to má znamenať: W=8 krát 4 ... zrejme chýbali potrebné písmenká/číslice)
WTD (Tuším: W=TridsaťDva)
Odpoveď sa ešte dorába :o)
"Ozaj a ako vyzerá vlastne sneh?" pýtam sa nevinne. "Je lesklý," kričí ktosi. "A biely," dodáva ďalší. Zastavím ich spontánne reakcie a vysvetlím im, že ak som od narodenia nevidiaci, netuším, ako vyzerá biela, ba ani lesk...
...na chvíľu zavládne v triede ticho...potom sa pomaly a nesmelo ozve...
...je jemný...je sypký...a občas lepivý, keď sa lepí na šál...a tiež mokrý...a tvrdý, keď sa guľujeme...a...
