Je krátko po deviatej, decká píšu test ako o život, keď odrazu...zhasne svetlo. Vyjdem von z triedy, aby som sa pozrel, čo sa robí a zisťujem, že svetlo nejde na celej chodbe. "Asi poistky,alebo čosi také,"vravím nevinne a v duchu sa usmievam, lebo si vybavujem prekvapený výraz tváre našej pani tajomníčky, keď som ju dnes ráno prosil, aby okolo deviatej na chvíľu vypla poistky :o)
Vrátil som sa teda k deckám. "Včera sa ma niekto z vás pýtal, či od budúceho týždňa prestaneme písať ručne a začneme všetko robiť len cez počítače." (na vysvetlenie pre váženého čitateľa - rozbiehame na našej škole projekt Laptop pre každého žiaka :o) "Istotne nie," odpovedám a pohotovo dodávam: "Budeme ich používať na rozličné projekty v škole i mimo nej, dokonca aj na tradičné úlohy, no na klasické písanie iste nezanevrieme." (hromadný povzdych :o))) "Ja viem, že o pár rokov už bude všetko celkom inde a veľmi pravdepodobne sa bude všetko robiť cez počítače...ale predsa ...Predstavte si, že nastane nejaká krízová situácia, zostanete niekde bez prúdu, alebo uviaznete v mieste, kde počítače nebudú, a vy budete musieť niečo napísať, zaznamenať ... Čo potom? Vytiahnete papier a pero a jednoducho to napíšete...teda v prípade, že budete vedieť písať..."
Decká súhlasne pokyvkávali hlavami. Práve vo chvíli, keď som dopovedal, rozsvietili sa opäť lampy...moji Prďoláci si pritiahli papier a pero a začali písať...
