...Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zavraždil ho. Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Či som ja strážcom svojho brata? (I.kniha Mojžišova 4:8-9)...
Čo vlastne vadí ateistom na veriacich a ich viere?
Už je to dávnejšie, čo som spomínal nepríjemný zážitok, ktorý sme mali s Baškou pred jedným bratislavským kostolom. Obaja sme mali vtedy krátke vlasy a pán, ktorý sa chystal vojsť, si všimol, ako “sa k sebe máme“ : o). Zjavne nás pokladal za homosexuálov a tak sa do nás pustil tými navyberanejšími výrazmi, ktoré si len viete predstaviť. Keď skončil, otočil sa a šiel sa modliť.
Nemyslím, že by „ateistom“ vadila viera ako taká, lebo jej princípy sú veľmi blízke princípom spoločenskej morálky (svedomia), ba dokonca, v istom smere spoločenské zásady slušnosti, ďaleko prevyšuje. Skôr je kameňom úrazu, teda aspoň podľa mňa, pokrytectvo v zmysle: „Áno, som veriaci, pravidelne chodím do kostola, dodržiavam všetky sviatky, čítam si Bibliu, mám všetky sviatosti. ale... keď dôjde na lámanie chleba a niekto potrebuje moju pomoc, zlyhám – nepomôžem – (expresívne by som to vyjadril - zavraždím ho), pričom pokojne vzápätí idem do kostola a zhováram sa tam s Bohom a vyznávam mu svoje hriechy a prežehnávam sa...akoby sa nechumelilo, akoby som pred malou chvíľočkou „nezavraždil svojho brata“...
O diskusiách na blogu, ani nehovoriac. Koľko urážok a hnevu z úst veriacich si tie už vypočuli, škoda reči : ((( Áno, viem. Tie najkrvavejšie bitky (rozhovory) boli neprimerané, hrubé a oplzlé z oboch strán rovnako... ale... z tej jednej, to človek tak nejako neočakáva...
Včera som bol v Senci na návšteve u malej maliarky Barušky a jej maminky. Vlastne, nebola to len tak nezištná návšteva, dievčence sa totiž rozhodli, že tiež prispejú kúpou našich triednych CD-čiek k našej malej finančnej zbierke na detskú onkológiu. Okrem toho, že boli neskonale milé, ako vždy :o), dostali ma totálne do pomykova. Prispeli totiž najvyššou sumou zo všetkých zúčastnených, pričom keď som odolával a odmietal toľko peňazí vziať, dostalo sa mi jasného vysvetlenia: „Toto sú peniaze, ktoré sme mali odložené na kúpu rámov, ale prišiel Braňuško z blogu a daroval nám dvadsať rámov, tak tie peniažky môžeme poslať deťom (a to už ani nevravím, že pridávajú tri Baruškine obrazy - každý z nich má hodnotu 1 000 sk - a plyšovú hračku – asi vrana :o)))... Nemám, čo by som k tomu dodal...snáď len, ak žiť vierou, tak potom spôsobom, ktorý zvolili dievčence zo Senca. Láskou a pomáhaním, lebo iba tak sa pri otázke: „Kde je tvoj brat?“, môžeme pozrieť Bohu rovno do očí a odpovedať: "Už sa má lepšie, vďaka za opýtanie"...
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorému sa hovadsky pozdáva ekumenizmus :o)))
...Imagine, there´s no...
