(I. kniha Mojžišova, 2:1-4)...tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. V siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; v siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené...
Tak čo sa vlastne dialo ten siedmy deň???...V siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; v siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal... Na prvý pohľad, tak trochu protichodné informácie......ale...možnože aj nie : )
Povedzme, že svoj život prirovnám k starostlivosti o oheň pri jednom veľkom ohnisku. Som typ človeka, ktorý rád zapaľuje stále nový oheň, lebo jas novozapáleného ohňa je taký jasný a žiarivý a ohromujúci... jas a údiv čochvíľa pominú a ja už aj pripravujem ďalšie drevo na ďalší oheň s ďalším ohromujúcim jasom. Len výnimočne si dokážem vychutnať pokoj a úprimnosť „obyčajného ohňa“, ktorý vzplanul už dávnejšie... a pečenie zemiakov vo vyhasínajúcej pahrebe, je pre mňa temer nepredstaviteľné...
Možno sa mýlim, ale protichodnosť tých dvoch viet mi pripadá zámerná, akoby autor chcel povedať: Stvorenie? Fajn, je dôležité, no rovnako je dôležité to, čo mu predchádzalo, i to, čo za ním nasledovalo. Respektíve, akoby mi autor vravel: Davo, ak ideš niečo robiť, poriadne si to priprav, choď do toho naplno a vydrž až dokonca... a hlavne Davo, prosím ťa! Nezačínaj s ničím novým, kým to predchádzajúce vo svojom srdci riadne nespracuješ : )
...pokúsim sa...
Ps: Tento výklad „Stvorenia“ (ak to výkladom vôbec možno nazvať : ) je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona.
