... má pocit, že jeho vyučovacie postupy, ktoré doteraz vyzerali úplne úžasne a skvele, zas až tak úžasné a skvelé nie sú...cíti sa nedôsledný a povrchný... neúspešný... uvedomovanie si vlastného zlyhávania v škole, ktorú vníma ako svoje celoživotné poslanie, dokonca iniciuje myšlienku na odchod...
... hm, lenže...
... potom sa objaví Igor, Terkin ocino (Terka je jednou z troch dievčiniek v mojej triede) a netají sa tým, ako je rád, že učíte jeho dieťa. Dokonca sa dokáže uvoľniť z práce, aby Vám pomohol pri zháňaní laptopov v rámci projektu „Laptop pre každého žiaka“, na ktorý už tento týždeň v škole nabiehame... ďakujem...
... a je tu mamina Majka, s ktorou máme veľa spoločných priateľov a teda aj myšlienok... ozve sa cez mail (občas ju môžno zahliadnuť aj v diskusii tu na blogu :o), že toto a toto by podľa nej potrebovalo v mojom pôsobení nejako vylepšiť, no súčasne hneď dodáva, aká je šťastná, že práve ja učím jej Dorku... ďakujem...
... a potom príde Jožkov ocino a teší sa, že Jožko chodí konečne rád do školy... ďakujem...
... a prichádzajú ďalší rodičia a i keď občas pripomienkujú moje vyčíňanie v triede, vždy mi znova a znova dávajú najavo, že ma považujú za dobrého učiteľa a preto si ma vážia... ďakujem...
... ak máte vo svojom okolí dobrého učiteľa, ktorého si vážite, povedzte mu to... alebo mu to dajte aspoň pocítiť... viete, aj my učitelia sme len ľudia, ktorí majú lepšie a horšie dni... a poviem vám, počas tých horších nie je vôbec na zahodenie, ak cítite podporu zo strany rodičov a priateľov školy :o)))
...venované s úctou a vďakou rodičom 2.A...
